Prezident Ivan Gašparovič podpísal zákon o štátnom rozpočte na rok 2012. Štát by tak mal v budúcom roku hospodáriť s rozpočtovanými výdavkami na úrovni 17,23 mld. eur a celkové príjmy sa v budúcom roku odhadujú na 13,625 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu sa rozpočtuje v objeme 3,675 mld. eur. Deficit celého okruhu verejných financií by tak mal dosiahnuť 4,6 percenta hrubého domáceho produktu. Informovalo o tom tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta.
Pôvodne vláda Ivety Radičovej predložila rozpočet ambicióznejší, ktorý počítal v budúcom roku s príjmami 15,36 mld. eur, výdavkami v sume 18,681 mld. eur a s deficitom 3,321 mld. eur. Schodok verejných financií mal podľa pôvodného plánu dosiahnuť v roku 2012 úroveň 3,8 percenta hrubého domáceho produktu. Tento návrh však muselo ministerstvo financií vplyvom zhoršovania ekonomického výhľadu ale tiež kvôli pádu vlády a nerealizovaniu reforiem upraviť a schodok navýšiť.
Podľa ministra financií Ivana Mikloša však aj rozpočet s deficitom 4,6 percenta výkonu ekonomiky, po dodržaní tohtoročného deficitu na úrovni 4,9 percenta hrubého domáceho produktu, môže ešte zabezpečiť dôveryhodnosť Slovenska na finančných trhoch, čo sa v súčasnosti ukazuje ako kľúčový faktor rozhodujúci o prežití jednotlivých štátov. Zároveň je však podľa I. Mikloša dôležité, aby budúca vláda pokračovala v konsolidácii a dodržala plánovaný trojpercentný deficit v roku 2013.
Z viacerých strán však v posledných dňoch prichádzajú názory, že priestor na ďalšiu konsolidáciu len parciálnymi úpravami v daniach či škrtoch v niektorých oblastiach je minimálny. Otvorene o tom hovoril napríklad aj guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch, podľa ktorého potrebuje slovenský rozpočet zásadné štrukturálne zmeny. Obmedzený priestor na plošné škrty však vidí aj samotné ministerstvo financií. Konsolidovať by sa tak podľa I. Mikloša malo predovšetkým upratovaním vo verejnej správy a v zefektívňovaní jej fungovania.
Zastavená transformácia
Platy lekárov v slovenských nemocniciach pôjdu hore, transformácia zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti je definitívne zrušená. Prezident podpísal aj novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá rieši niektoré požiadavky vznesené Lekárskym odborovým združením (LOZ). Novelu pritom schválil parlament iba tento týždeň v stredu.
Lekárske mzdy podľa nej stúpnu k 1. januáru budúceho roka na 1,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov u neatestovaných lekárov a na 1,6-násobok u atestovaných. K júlu budúceho roka sa dvihnú na 1,2-, respektíve 1,9-násobok priemernej mzdy. Podľa memoranda však platy mali ísť hore ešte raz, a to k začiatku roku 2013. Posledný rast na úroveň 1,25- alebo 2,3-násobok v schválenom návrhu chýba. Lekári však už podpísali zmluvy, ktoré im navýšenie garantujú tak, ako je uvedené v memorande. Novela zároveň ruší transformáciu zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. Pôvodne to pritom jej obsahom nebolo, poslanci však napokon v pléne schválili pozmeňujúci návrh exministra zdravotníctva Richarda Rašiho.
Novela Zákonníka práce zas určuje, aby zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, patrilo za prácu nadčas, ktorá presahuje zákonom určený rozsah práce nadčas, náhradné voľno. Ak zamestnávateľ takéto náhradné voľno neposkytne, ďalšou možnosťou je dať zamestnancovi pracovné voľno na ďalšie vzdelávanie v rozsahu práce nadčas, ktorá presahuje zákonom určený rozsah alebo náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. V memorande sa pritom píše, že v prípade prekročenia zákonom stanovených nadčasov dostanú zdravotníci nielen pracovné voľno na ďalšie vzdelávanie, ale zároveň súbežne s tým aj náhradu mzdy.
Podpisom novely zákona by sa mala definitívne uzavrieť kríza v slovenskom zdravotníctve. Tá trvala od konca septembra, kedy viac ako 2 400 lekárov podalo výpovede. Neskôr polovica z nich výpovede stiahla. Keďže odborári nepristúpili na riešenie ich požiadaviek navrhované vládou, tá sa na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti rozhodla vyhlásiť núdzový stav. Lekárom vo výpovedi tak mohli nariadiť pracovnú povinnosť. Napokon sa lekári a vláda dohodli a podpísali spoločné memorandum. Problémy však boli aj pri jeho prenesení do legislatívy. Odborári neboli spokojní, preto vyhlásili štrajkovú pohotovosť.
Dávky a odvody
Podpis prezidenta získala aj novela zákona o sociálnom poistení. Na jej základe sa od budúceho roka zvýši materská dávka zo súčasných 60 percent na 65 percent z vymeriavacieho základu. Podľa ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála to znamená približne 9-percentné zvýšenie materskej dávky. Súčasne od 1. februára budúceho roka zanikne samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a samostatné nemocenské poistenie.
Zamestnávatelia budú aj v nasledujúcich dvoch rokoch platiť poistné na úrazové poistenie v súčasnej výške 0,8 % z vymeriavacieho základu zamestnanca. Novela okrem toho v rokoch 2012 a 2013 umožňuje Sociálnej poisťovni aj naďalej využívať prostriedky z prebytkových fondov na vykrývanie deficitu vo fondoch, v ktorých nie je dostatok prostriedkov na výplatu dávok.
Ilustračné foto na titulke - SITA / Diana Černáková
