Preukazy poistenca s elektronickým čipom definitívne nebudú. Prezident SR Andrej Kiska totiž podpísal novelu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorá ruší vydávanie preukazov poistenca s elektronickým čipom. Spomínané preukazy malo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) začať vydávať od júna tohto roka. „Plánujeme využitie elektronických občianskych preukazov s tým, že sme sa dohodli s ministerstvom vnútra na takzvanom prechodnom období do roku 2021,“ povedal pred časom minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
Slovensko spravilo iba malý pokrok v oblastiach, ktoré nám Európska komisia odporúča prioritne vylepšiť. Jedným z najväčších problémov zostáva súdnictvo a korupcia. Konštatuje sa to v správe o Slovensku, ktorú komisia vypracúva v rámci európskeho semestra. Vôbec žiadny pokrok oproti minulému roku Brusel neeviduje v oblasti odstraňovania regulácií a administratívnych prekážok v podnikaní. Len mierne zlepšenie vidí napríklad v zlepšovaní výberu daní, zvyšovaní efektívnosti výdavkov v zdravotníctve, vo vzdelávaní Rómov, efektívnosti justície či v zlepšovaní procesu verejného obstarávania. Najväčší progres komisia vníma v aktivácii dlhodobo nezamestnaných, rozširovaní materských škôl, zvyšovaní atraktivity učiteľského povolania aj cez zvyšovanie miezd a v zlepšovaní správy ľudských zdrojov vo verejnej správe.
Prezident Andrej Kiska podpísal parlamentom schválený zákon o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov z dielne Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý by mal uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach. Zákonom sa má zaviesť opatrenie, ktoré umožní v cezhraničných prípadoch účinne a urýchlene zablokovať finančné prostriedky vedené na bankových účtoch v rôznych členských štátoch EÚ. Právna úprava poskytne veriteľovi možnosť dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov, ktorým sa zabráni prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, a to v prípade, ak hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky, resp. nároku voči dlžníkovi, zmarené alebo podstatne sťažené. Zákon bude účinný od 1. marca 2017.
Obchodovanie s cudzou menou je vysoko rizikové a môže znamenať významné finančné straty. Upozorňuje na to Národná banka Slovenska (NBS), ktorá v poslednom období zaznamenáva zvyšujúci sa dopyt po obchodovaní s peňažnými prostriedkami v cudzej mene a s rôznymi derivátmi na cudzie meny. Všeobecne sú tieto obchody známe pod pojmom Forex, čo je odvodené od anglického výrazu Foreign Exchange.
Slovensko mení svojich zástupcov v trvalom eurovale. Zmeny súvisia s ukončením pôsobenia Ivana Lesaya na ministerstve financií, ktorý bol začiatkom tohto roka odvolaný z funkcie dočasného štátneho tajomníka rezortu zodpovedného za agendu súvisiacu s predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie. Vláda preto v stredu na návrh ministra financií odvolala Ivana Lesaya aj z funkcie zástupcu ministra financií v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) a z funkcie riaditeľa Správnej rady ESM.
Doterajšie náklady na likvidáciu vtáčej chrípky na Slovensku predstavujú 550 000 eur. Uvádza sa to v dokumente Informácia o stave vtáčej chrípky na Slovensku s vyčíslením doterajších nákladov na jej likvidáciu, ktorý vláda vzala na vedomie. Na Slovensku k 13. februáru evidovali osem ohnísk nákazy vtáčou chrípkou A(H5N8) v chovoch a 50 potvrdených prípadov u voľne žijúcich vtákov. Zhruba v polovici týchto prípadov zomrelo vodné vtáctvo na vodných plochách a pri svojich zimoviskách.
Ministerstvo zdravotníctva pripravuje zmeny pri zabezpečovaní pracovnej zdravotnej služby. Plánuje totiž zjednodušiť povinnosti pre zamestnávateľov a znížiť ich finančné a administratívne zaťaženie. Po novom už nebudú musieť zabezpečiť pre svojich zamestnancov zaradených do prvej a druhej kategórie pracovnú zdravotnú službu trvalým zmluvným vzťahom, ako to bolo doteraz. Zdravotné riziko sa v tomto prípade bude na pracovisku hodnotiť jednorazovo, opakovane sa vykoná len pri podstatnej zmene zdravotného rizika v pracovnom prostredí.
Ministerstvo obrany zatraktívňuje dobrovoľnú vojenskú prípravu. Vláda odsúhlasila zmeny, ktoré v tejto súvislosti ministerstvo pripravilo. Po novom by sa mal zvýšiť finančný príspevok približne o 200 eur na 575 eur, trvanie výcviku by sa malo skrátiť z 12 na 11 týždňov a absolventi by mali mať v prípade záujmu jednoduchší vstup do ozbrojených síl, k polícii, hasičom a záchranárom. Zmeny vyplynuli z analýzy pilotného projektu, do ktorej bolo zapracované aj jeho hodnotenie z pohľadu prvých úspešných absolventov. Ministerstvo navrhuje účinnosť novely od júla tohto roka. „Dobrovoľná vojenská príprava je jednou z priorít, preto pristupujeme k zmenám, ktorými ju chceme zatraktívniť. Verím, že okrem výhod, ktoré prináša, bude pre mladých ľudí aj istou formou prejavu vlastenectva,“ uviedol minulý rok pri prezentovaní chystaných zmien minister obrany Peter Gajdoš. S výcvikom ďalších dobrovoľných vojakov rezort obrany plánuje začať ihneď po nadobudnutí účinnosti novely zákona.
Regulačný úrad vydá cenové rozhodnutia, ktoré majú platiť spätne k januáru. To je zároveň porušením zákona o účtovníctve a zákona o dani z príjmov. Ešte v pondelok nám na našu otázku, aké ceny elektriny budú platiť prvé dva mesiace tohto roku, regulačný úrad odpovedal, že na východnom a západnom Slovensku sa bude účtovať za január a február podľa pôvodného cenového rozhodnutia regulačného úradu na tento rok (teda podľa nových taríf a veľkosti ističov) a k cenám z roku 2016 sa tu vrátime od marca. Pre stredné Slovensko (SSE -Distribúcia) však mali platiť iné pravidlá, 25. januára totiž úrad zmenil cenové rozhodnutie v niektorých častiach. Teda platiť mali od januára ceny schválené prvým cenovým rozhodnutím spolu s jeho zmenou. Ceny z roka 2016 mohli podľa ÚRSO uplatniť iba takí dodávatelia, ktorí vôbec nemajú vydané cenové rozhodnutie pre rok 2017. Čo platilo v utorok dopoludnia, to už ten istý deň popoludní po rokovaní koaličnej rady neplatilo. Dodávatelia energií, vodárenské podniky a odberatelia sa od premiéra dozvedeli, že pri elektrine, plyne a vode platia ceny z roku 2016 už od januára a nie od marca.
Zakladateľka Aliancie súkromných škôlok a jaslí Lucia Gomez žiada ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera, aby pripravil novelizáciu tzv. jasličkového zákona. Ako uviedla po stretnutí s prezidentom SR Andrejom Kiskom, novelou zákona o sociálnych službách by sa malo zabrániť tomu, aby sa existujúce zariadenia pre deti do troch rokov zatvárali. "Momentálne podľa našich odhadov by sa mohlo zavrieť až 9 tisíc miest a minulý rok nebolo akceptovaných 13 tisíc detí do štátnej materskej škôlky,“ upozornila.
Prehľad kľúčových udalostí z ekonomiky a biznisu TREND.24 vychádza každý deň o 17:30.
Objednajte si RSS feed a pozrite si staršie vydania.