Podľa portálu Economist sú vzducholode z teoretického hľadiska ideálnym nákladným prostriedkom. Ich parkovanie a ukotvovanie je jednoduché a disponujú aj vynikajúcim pomerom medzi zdvihom a odporom, vďaka čomu spotrebujú relatívne málo paliva.
Najväčšou prekážkou je z hľadiska nákladnej dopravy kontrola variability vztlaku. Ide o schopnosť vzducholode kompenzovať zmeny hmotnosti pri nakládke a vykládke tovaru. Firmy môžu tento problém vyriešiť udržiavaním dostatočných zásob zdvihového plynu na miestach dodávok. Ide však o drahé a logisticky náročné riešenie. Najpoužívanejším zdvihovým plynom je hélium, ktorého kubický meter stojí zhruba 35 dolárov. Práve toto množstvo potrebuje vzducholoď na zdvih jedného kilogramu tovaru.
Niekoľko firiem tvrdí, že sa im podarilo vyvinúť alternatívne systémy na úpravu vztlaku. Ak sa osvedčia, vzducholode budú môcť prepravovať široké spektrum tovarov vrátane dreva, montovaných budov, kameňov či elektrických stožiarov.
Jednoduchým spôsobom, ako možno kontrolovať vztlak, je dvíhanie a uvoľňovanie balastu. Najjednoduchšia na manipuláciu je z tohto hľadiska voda. Spoločnosť Flying Whales preto navrhla 200 metrov dlhú žeriavovú vzducholoď LCA60T poháňanú héliom, ktorá dokáže zdvihnúť až 60 ton vodného balastu.
Ďalším alternatívnym riešením je stláčanie hélia, pričom vzniknutý priestor potom možno vyplniť ťažším vzduchom z vonku. Spoločnosť Flying Whales dúfa, že časom prejde z vodného balastu na kompresný systém, ktorý vyvíja v spolupráci s francúzskym výrobcom plynov Air Liquide.
Spoločnosti Aeros so sídlom v Los Angeles sa už takýto kompresný systém podarilo vyvinúť. Jej plánom je prevádzkovať vznášajúce sa sklady tovarov pre flotily dronov rozvážajúce balíky z internetových obchodov. Upravená verzia vzducholode 40E Sky Dragon, ktorá unesie náklad do jednej tony, začne nad okresom Los Angeles realizovať testovacie komerčné lety ešte do roku 2025.
Firma AT2 si chce so vztlakom poradiť pomocou „hybridného“ rámu. Jeho tvar je navrhnutý tak, aby pri pohybe dopredu vytváral rozdiel v atmosférickom tlaku, ktorý mu umožní zdvih podobne ako v prípade krídel lietadla. Hybridná vzducholoď Z1 od AT2 dosahuje maximálnu rýchlosť 111 kilometrov za hodinu a v prípade potreby dokáže vzlietnuť aj z letiskovej dráhy. Čím rýchlejšie sa pohybuje, tým väčšiu hmotnosť dokáže prepraviť.
Ďalšie dôležité správy
