Nemožné sa stáva skutočnosťou! Európska únia po takmer troch desiatkach rokov nakoniec predsa len mieri k zavedeniu jednotného európskeho patentu.
Zatiaľ čo dosiaľ bolo treba žiadať o uznanie patentu v jednotlivých štátoch únie, v budúcnosti by mala stačiť len jedna žiadosť. Cesta k tomu síce nebola vôbec ľahká, úspora však bude citeľná. Vďaka tomu by totiž malo naozaj razantným spôsobom klesnúť tak finančné, ako aj administratívne bremeno, ktoré až doteraz európske firmy a takisto výskumní pracovníci či univerzity niesli a ktoré sa negatívne premietalo na ich patentových aktivitách. To zasa v konečnom dôsledku viedlo k ich znevýhodneniu proti tvrdej konkurencii z krajín ležiacich mimo starého kontinentu a celkovému zaostávaniu Európy v inováciách a výskume za Áziou a Amerikou.
Európska komisia v minulosti vyčíslila a opakovane upozorňovala, že zatiaľ čo v Spojených štátoch treba v patentovej procedúre vytiahnuť z vrecka niečo okolo 1 850 eur, tak v jednotnej Európskej únii nejakých 20-tisíc eur, pričom veľkú väčšinu z toho zhltnú náklady spojené s prekladmi.
Po spoločnom európskom patente dlhodobo volali investori, malé aj veľké podniky a rôzne medzinárodné organizácie, združenia a ďalší zainteresovaní hráči. Smutné na enormnom období, kým vznikol, sú príčiny oneskorovania. Nešlo o neprekonateľné principiálne dôvody alebo rozpory týkajúce sa vlastného obsahu dojednávaných dohôd, ale v mnohých prípadoch o hranie na národnú nôtu či prehnanú hrdosť a až o šibalskú neochotu – v rámci snahy dosiahnuť kompromis – ustúpiť zo svojich pozícií, hoci len o maličký kúsok.
V minulosti sa tak viedli spory o to, v akých jazykoch by mal patent fungovať. Logika je v tomto smere pomerne jednoduchá, teda aspoň pre tých, čo musia platiť a vybavovať papierovanie. Čím menej jazykov bude, tým to bude pre podnikateľov a vedcov lacnejšie, čo by mohlo viesť k posilneniu ich konkurencieschopnosti proti americkým či ázijským „drakom“. Nakoniec sa dohodlo, že to bude vo francúzštine, angličtine a nemčine, okrem iného práve pre snahu osekať čo najviac náklady, ktoré firmy mali na preklady. Španielsko a Taliansko však vehementne presadzovali vlastné jazyky. Preto, že aj napriek tvrdým bojom neuspeli, sa rozhodli na tzv. posilnenej spolupráci v EÚ, o ktorú tu beží, nezúčastniť. Rím sa však zrejme nakoniec takisto pripojí.
V poslednej fáze potom išlo už „len“ o to dohodnúť sa, kde bude sídliť príslušný patentový súd. Uchádzali sa oň traja silní hráči: Nemecko (Mníchov), Británia (Londýn) a Francúzsko (Paríž). Nakoľko bol boj o umiestnenie súdu sporom o prestíž spätý s novou inštitúciou, nakoľko snahou neustúpiť konkurentom na vlastný úkor a nakoľko bol vedený ekonomickými záujmami a prínosom, ktoré sídlo môže mať pre danú krajinu, sa presne nedozvieme. Faktorov to mohlo byť zároveň viacero, každopádne spôsobili oneskorenie o mnoho ďalších mesiacov.
Prelomenie bludného patentového kruhu sa každopádne podarilo (a možno trochu paradoxne) až pre súčasné ekonomické problémy a stagnujúce hospodárstvo. Politici sa predsa len chytili za nos. Keď už toľko a tak vášnivo hovoria o podpore rastu a tvorby nových pracovných miest a nevyhnutnosti posilniť ochabujúcu konkurencieschopnosť európskeho priemyslu aj vedy, tak takéto žabomyšie vojny pôsobia naozaj ako bijúce do očí.
Jednotný patent by tak mal, ak pôjde všetko ako má, začať platiť najneskôr od roku 2014. Bolo by však skvelé, keby v chytaní sa za nos európski lídri nezostali len v tomto prípade. Podobných nedorobkov, ktoré by nesporne pomohli naštartovať aj udržiavať tak potrebný hospodársky rast, by sa totiž našlo rozhodne viac. Stačí sa pozrieť na jednotný trh, napríklad v sektore služieb. Služby predstavujú veľmi zhruba 70, možno až 80 percent HDP Európskej únie, lenže plne liberalizovaných je z nich len približne 60 percent. Netreba asi dodávať, že taký stav má k ideálu „jednotnosti“ ešte veľmi ďaleko.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 27/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
