Pozitívne myslenie brzdí duševné choroby, vyplýva z novej štúdie britskej University of Liverpool. Vo štvrtok na ňu upozornila verejnoprávna BBC, ktorá sa na nej podieľala šírením špeciálneho dotazníka „Stress Test“.
Analýza ukázala, že chorobné zameranie sa na jeden nepríjemný moment a jeho neustále premietanie v hlave zvyšuje hladinu stresu, s čím súvisí aj zhoršujúca sa depresia. Rovnako nebezpečné je aj obviňovanie samého seba za vzniknuté problémy, upozorňujú ďalej odborníci.
Spúšťačom sú najčastejšie negatívne životné skúsenosti, potom rodinná anamnéza, príjem a vzdelanie. V menšej miere aj rodinný stav a vzťahy so spoločnosťou. Všetky tieto veci však vedú k depresii a úzkosti hlavne vtedy, keď sa na ne ľudia zamerajú a obviňujú sa z nich, poznamenal vedúci štúdie Peter Kinderman.
Na teste, ktorého výsledky psychológovia z univerzity ďalej analyzovali, sa zúčastnilo celkovo 32 827 ľudí zo 172 krajín sveta. Pritom dve tretiny tvorili ženy. Vek respondentov bol medzi 18 až 85 rokov. Väčšina účastníkov mala trvalý pracovný úväzok a žila v dlhodobom stabilnom vzťahu.
Zhoršená duševná kondícia postihuje podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) jedného zo štyroch ľudí. Duševné zdravie má pritom aj ekonomické dosahy. Svetové ekonomické fórum vyčíslilo za rok 2010 celosvetové náklady spojené s duševnými chorobami na 2,5 bilióna amerických dolárov. Z toho dve tretiny boli nepriame náklady. Do roku 2030 by mohli vzrásť na viac ako šesť biliónov dolárov.
Na Slovensku vyšetrili psychiatri minulý rok takmer 400-tisíc pacientov, vyplýva z údajov, ktoré zbiera Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Oproti roku 2011 ich počet stúpol. Najčastejšie sa u nich vyskytli afektívne poruchy prejavujúce sa neprimeranou dlhodobou emočnou reakciou organizmu na stresujúce podmienky. Ďalej sa vyskytovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, uvádza NCZI. Sú to poruchy, pri ktorých sa ľudia síce sťažujú na bolesti, no ich príčina sa nedá nájsť v telesných ťažkostiach.
