Hoci ide o Schulzovu nominantku, podľa M. Schulza ju podporili jednomyseľne aj všetci ostatní členovia vedenia strany vrátane nového dočasného predsedu O. Scholza. Formálne ju ešte bude musieť potvrdiť v predsedníckej stoličke stranícky kongres, ktorý sa uskutoční 22. apríla.
Schulzov odchod z čela strany sa očakával už minimálne od piatku, keď politik oznámil, že sa vzdáva plánov stať sa budúcim ministrom zahraničia v budúcej koaličnej vláde s Kresťanskodemokratickou úniou Nemecka/Kresťansko-sociálnou úniou Bavorska (CDU/CSU) nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Olaf Scholz Zdroj: SITA / AP
M. Schulz v piatok oznámil, že úspech hlasovania o koaličnej dohode s CDU/CSU je ohrozený práve diskusiou o jeho osobe. „Takže týmto vyhlasujem, že nepôjdem do vlády a veľmi dúfam, že toto ukončí personálne debaty v SPD,“ uviedol M. Schulz.
Aj v utorok vyslovil presvedčenie, že SPD napriek nesúhlasu časti strany do koalície s A. Merkelovou nakoniec pôjde. Program vlády, ktorý vyplýva z návrhu koaličnej zmluvy, podľa M. Schulza „na 70 percent“ odráža politiku sociálnych demokratov.
Zatiaľ čo CSU, menšia zo strán v dvojbloku CDU/CSU, už koaličnú zmluvu schválila a CDU by ju mala schváliť na straníckom kongrese 26. februára, problémy sa očakávajú práve na strane SPD. Tá si dáva koaličnú zmluvu schváliť v hlasovaní medzi všetkými svojimi 463 723 členmi, pričom výsledok vnútrostraníckeho hlasovania sa očakáva 4. marca.
Medzi sociálnymi demokratmi sa rozhorel ostrý spor o to, či má strana vstúpiť do koalície, pričom časť straníkov argumentuje, že ďalšia koalícia s CDU/CSU môže stranu pripraviť o veľkú časť voličskej podpory.
Proti členstvu strany vo vláde je najmä jej ľavicové krídlo a najaktívnejším odporcom je stranícka mládežnícka organizácia. Tá dokonca začala koncom januára organizovať masový expresný nábor nových členov, ktorých pri vstupe do strany rovno nabádala, aby hlasovali proti jej budúcemu členstvu v koalícii s CDU/CSU.
