Slovensko pritom patrí medzi tie krajiny EÚ, ktoré rovnako ako Česká republika jednoznačne odmietajú koncept prerozdeľovania žiadateľov o azyl podľa kvót. Komisia tento postup naposledy navrhla ako krízové ​​riešenie pri výraznej záťaži niektorej členskej krajiny vo svojej predstave reformy dublinského systému rozhodovania o azyle.

Vlastný názor

Slovenský premiér zdôraznil, že jeho krajina si na vec ponechá vlastný názor. Ako predsednícky štát dvadsaťosmičky ale bude v úlohe nestranného moderátora diskusií štátov únie. „Úlohou predsedníckej krajiny je, aby pre takúto diskusiu vytvorila čo najširší rámec až po možnosť dosiahnutia kompromisu," podotkol R. Fico s tým, že v niektorých oblastiach bude dosiahnutie dohody veľmi ťažké.

J. Juncker sám v stredu pred novinármi odmietol priame spojenie debaty o návrhu na reformu dublinského systému sa slovenskou žalobou mieriacou proti vlaňajšiemu väčšinovému rozhodnutiu krajín EÚ jednorazovo prerozdeliť 160-tisíc žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka.

„Slovenská vláda vyjadrila svoj názor a ja ho rešpektujem. Ale teraz je pán Fico zodpovedný za predsedníctvo a jeho práca bude prepájať rôzne pohľady členských krajín," poznamenal J. Juncker.

Veľká väčšina návrhov, s ktorými komisia v súvislosti s migračnou krízou prichádza, je podľa R. Fica pozitívne a akceptovateľná.

„Kto by mal byť proti plánu návratu k plnému fungovania schengenského priestoru v novembri 2016? Kto by mal byť proti realizácii politického rozhodnutia o zriadení európskej pobrežnej a pohraničnej stráže?" pýtal sa pred novinármi slovenský premiér. R. Fico dnes spomenul aj "rozumné" uplatnenie dohody medzi EÚ a Tureckom.

Vznik spoločnej pohraničnej stráže bol jedným z dôležitých bodov končiaceho holandského predsedníctva, príslušná legislatíva už je v zásade v rekordnom čase hotová.

Nie len jeden krok

Tiež slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v stredu zdôraznil, že jeho krajina sa nechce sústrediť len na nedávny návrh reformy dublinského systému počítajúci s prerozdeľovaním žiadateľov v prípade prílišnej záťaže niektorej členské krajiny.

„Je chybou vybrať jeden prvok a na ten sa sústrediť a tie ďalšie ignorovať. Skúsenosti z minulého roka jasne ukázali, že keď sme hovorili len o kvótach, a nie o ochrane Schengenu, konzistentných registráciách, politike návratu, spolupráci s tretími krajinami, tak sme sa nikam neposunuli, "povedal v Bruseli novinárom.

Súčasťou takto široko poňatej diskusie ale podľa neho bude tiež debata o reforme Dublinu a napríklad o napĺňaní dohody medzi EÚ a Tureckom.

„Chceme sa ale sústrediť v prvom rade na veci, kde sa dokážeme zhodnúť. Bolo by chybou začínať tými otázkami, kde vieme, že je vzdialenosť najväčšia," poznamenal slovenský minister zahraničia. Treba podľa neho prekonať pocity rozdelenia EÚ a o kvótach debatovať „v európskom duchu" bez toho, že by sa krajiny navzájom nálepkovali, obviňovali a odkazovali si veci cez médiá.