Blížiaca sa nula na hotovostnom účte štátnych finančných aktív má predovšetkým symbolickú hodnotu. Vyčerpanie peňazí bola otázka času. Prišlo to o rok skôr, čo je dôležité zaznamenať, ale netreba sa zblázniť. No symbolika je dôležitá. Je to podobný signál ako legendárna nula na účte štátu pred parlamentnými voľbami 1998, ktorá ukazovala krach politiky Vladimíra Mečiara.
Aj o rozpočtovej politike vlády Roberta Fica je možné s predstihom povedať, že skrachovala. Vlaňajší deficit verejných financií 2,3 percenta HDP ukazuje, že neboli schopní rozumne hospodáriť, ani keď sa ekonomike darilo. Tohtoročné a budúcoročné odhady už radšej nikto z vlády nevyslovuje nahlas. Prípadne predstiera, že problém neexistuje. Nulová hotovosť v štátnych aktívach len dokresľuje situáciu.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
- 163663>A je po peniazoch
No predbežný sumár škôd je širší. V prvom rade prichádza potupa vlajkovej lode národno-socialistickej politiky „štát je dobrý vlastník“. Vláda vyzbrojená béčkovými manažérmi doviedla najmä štátne železničné firmy, nemocnice a štátne lesy do existenčných problémov.
Jediné, vďaka čomu prežijú, sú deformované prostredie a štátne peniaze. Je historickou iróniou, že s hrdosťou nesprivatizované Cargo a letisko vláda R. Fica futruje zvyškami peňazí, ktoré jej zanechala vláda M. Dzurindu z nenávidenej privatizácie.
Ďalší krach je dôchodkový systém. Súdiac podľa intenzity politického divadla neexistoval v posledných troch rokoch na Slovensku dôležitejší problém. No po všetkom tom hurónskom reve sú jediný výsledok minuté privatizačné peniaze, značné vedľajšie škody a žiadna zásadná fiškálna zmena. A to všetko v situácii, keď hospodárska kríza zreteľne skomplikuje i tak nezodpovedné správanie vlády.
Rozpočet čaká v tomto a v budúcom roku malý Saigon. Nie typu „panebože, sme prekliati a zhoríme v pekle“. Maďarským špičkám trvalo desať rokov, kým zničili krajinu. Ani talentovaný politik ako súčasný premiér to nedokáže za tri roky.
Slovensko má relatívne nízky verejný dlh, čo mu dáva vankúš na krátkodobé excesy. Ale nemohúcnosť posúva krajinu za bod, keď mohla byť pokrízová konsolidácia relatívne bezbolestná. Ono samo slovo konsolidácia má pekný neutrálny nádych. V ľudskej reči znamená škrtanie výdavkov alebo zvyšovanie daní.
V záplave pesimistických hodnotení tu opakovane zaznievala nádej, že R. Fico ako očakávaný víťaz budúcoročných parlamentných volieb nedopustí veľkú rozpočtovú kalamitu. Vzhľadom na nečinnosť vlády prichádza čas tento predpoklad prehodnotiť.
Človek, ktorý sa za súčasnej veľmi zlej situácie dokáže čo len zaoberať myšlienkou na šrotovné II, nemá zodpovednosť. A správa sa tak, akoby jediný cieľ bol dotiahnuť hrkotajúcu karavánu do volieb bez straty popularity za hocijakú cenu.
