Pred voľbami proti Pente

Pred voľbami proti Pente

Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) ohlásil necelý týždeň pred voľbami pokus o zrušenie privatizácie bratislavského Paroplynového cyklu, v ktorom presne pred ôsmimi rokmi získala majoritu finančná skupina Penta (zmluva sa podpisovala 5. marca). Minister tak podnikol ďalší zo série výpadov voči Pente za posledné mesiace – vo februári sa napríklad sťažoval na Privatbanku ovládanú finančnou skupinou, že dostatočne neinformovala úrady o podozrivých transakciách. A už viackrát nešetril kritikou na adresu finančnej skupiny, ktorej spis Gorila pripisuje uplácanie politikov v rokoch 2005 až 2006.

Podnet nejde automaticky na súd. Minister vnútra návrh predložil prokuratúre, ktorá ešte len rozhodne, či ho podá ďalej. D. Lipšic sa odvoláva aj na materiál ministerstva hospodárstva pod vedením Pavla Ruska. Ten mala vláda na stole 15. apríla 2004, bol však stiahnutý. Na základe neho tvrdí, že Penta na privatizácii zarobila zhruba pol miliardy eur. Materiál P. Ruska sa dostal na vládu až po tom, čo sa predaj 90-percentného podielu uskutočnil.

Finančná skupina Penta získala od Fondu národného majetku 90 percent akcií PPC v roku 2004 za 2,01 miliardy slovenských korún (podľa konverzného kurzu 66,7 milióna eur). Podľa zmieneného dokumentu neponúkla najvyššiu sumu, tá však bola len jedným z kritérií. V čase, keď už Slovenské elektrárne ovládal taliansky Enel, dokúpila Penta ešte zvyšný desatinový podiel. Cenu Penta nezverejnila, tvrdila však, že zaplatila viac, ako si minoritný akcionár zaslúžil. D. Lipšic dnes hovoril o 600 miliónoch korún, o rovnakej sume vtedy informovali aj Hospodárske noviny.

Spis Gorila naopak uvádzal, že sa finančná skupina snažila manipulovať privatizáciu elektrární v prospech Enelu a uplácať politikov, aby potom mohla Paroplynový cyklus výhodne predať Slovenským elektrárňam. K tomu nakoniec nedošlo, hoci Penta v roku 2006 hovorila, že predaj zvažuje. Zároveň však Pente v PPC vraj pomáhali nevýhodné zmluvy podpísané s elektrárňami a Bratislavskou teplárenskou. Podľa D. Lipšica sa Penta obohatila práve vďaka cenám energie z dlhoročného kontraktu podpísaného s ešte štátnymi Slovenskými elektrárňami, na základe ktorého mala vraj získať navyše sedem až 15 miliárd bývalých slovenských korún. Tie by mala teraz podľa neho štátu vrátiť ako neoprávnené obohatenie.

Penta sa ohradila, že ak bola trhová hodnota paroplynovej elektrárne taká vysoká, mali sa v súťaži medzi siedmimi uchádzačmi objaviť aj vyššie ponuky. Dodala, že zmluvy musel Paroplynový cyklus znovu prejednať vo svoj neprospech.

Lákavá téma i pre iných

KDH sa po prepuknutí kauzy Gorila v predvolebnej kampani darí. Posledné tri prieskumy agentúr Focus, Polis a MVK kresťanským demokratom namerali preferencie od 9,8 do 12,7 percenta.

D. Lipšic dnes aj preto čelil otázkam novinárov, či nie je podnet načasovaný pred voľbami. Každopádne, D. Lipšic dnes nebol jediný, kto sa dnes témy chytil. Predseda Smeru-SD Robert Fico rýchlo zareagoval, že minister vlastne potvrdil okrádanie štátu pri privatizácii v čase pravicovej vlády (vtedy pod vedením Mikuláša Dzurindu). "Smer-SD ako opozičná strana v spomínanom období ostro túto privatizáciu kritizoval," tvrdil dnes pre agentúru SITA R. Fico.

Ilustračné foto - SITA / Diana Černáková

Ilustračné foto - Vladimír Benko

99 percent sa sťažuje na Ústavnom súde už teraz

Strana 99 % občiansky hlas sa do Košíc na Ústavný súd vypravila ešte pred voľbami. Samotné hlasovanie zatiaľ napadnúť nemohla, a tak sa jej kandidáti hromadne sťažovali na policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka, že „nezákonným konaním“ zasahuje do ich práva na prístup k voleným či verejným funkciám za rovnakých podmienok. Polícia vyšetruje pravosť podpisov, ktoré 99 percent umožnili zaregistrovať sa na ministerstve vnútra ako nová strana.

Čo chce teraz päť dní pred voľbami strana 99 percent dosiahnuť? Košický súd má vraj policajného prezidenta vyzvať, aby svoje konanie zastavil, píše strana na svojom webe. Kandidát hnutia Pavol Pavlík tvrdil, že nežiadajú vydanie predbežného opatrenia.

Scenár, keď by strana 99 percent kandidovala vo voľbách, hoci možno vznikla len vďaka falošným podpisom, straší niektorých politikov. Obávajú sa, že porazené strany by mohli celé voľby napadnúť na Ústavnom súde. Zvlášť veľkú chuť by na to mohli mať zoskupenia, ktoré by sa tesne nedostali do parlamentu.

Foto - SITA / Ivan Fleischer

Odmeny líderky 99 percent

Neprejde takmer ani deň, kedy by pred voľbami médiá nepriniesli kauzu na stranu 99 percent. Denník Sme najnovšie píše, že volebná líderka Alena Dušatková sa s ministerstvom školstva súdi o sporné výplaty či odmeny spred približne štyroch rokov. Medzi iným si podľa denníka vraj účtovala odmenu za 32 hodín práce denne, tvrdí Sme. A. Dušatková vraj reagovala len všeobecne, že noviny vychádzajú zo zmanipulovaných informácií od "goríl".

Branislavovi Ondrušovi nezamestnaní neprajú

Poslanec Smeru Branislav Ondruš dnes na tlačovej konferencii priniesol informáciu, že Slovenská pošta sa pre znižovanie mzdových výdavkov chystá do konca roka prepustiť približne tisíc ľudí. B. Ondruš tvrdil, že už v najbližších mesiacoch prídu o prácu stovky ľudí, pričom firma už ohlásila hromadné prepúšťanie. Svoje zhodnotenie zakončil tým, že vláda o probléme vie, ale pre blížiace sa voľby sa ho snaží ututlať.

Informácie B. Ondruša v priebehu popoludnia poprela ako Slovenská pošta, tak aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVAR). Pošta v stanovisku napísala, že v priebehu roka počíta so znížením počtu zamestnancov maximálne o 400 ľudí. Dodala však, že postupné zoštíhľovanie je v súlade s dlhodobou stratégiou spoločnosti. Za posledné tri roky prepustila firma približne 300 ľudí ročne.

Po pošte sa ozvalo aj vedenie ÚPSVAR, ktoré tiež výroky B. Ondruša spochybnilo. Slovenská pošta, ktorá zamestnáva takmer 15-tisíc ľudí, podľa inštitúcie v tomto roku nahlásila prepúšťanie 44 pracovníkov. Zatiaľ však žiadneho neprepustila.

Intelektuáli majú obavy

Neboli by to parlamentné voľby, keby sa pred nimi neobjavila výzva či otvorený list. Tentoraz skupina vedcov, umelcov či publicistov varovala pred neštandardnými politickými silami, ale aj hrozbou jednofarebnej vlády. „Hrozí, že politickú scénu zaplnia neštandardné politické sily bez programu, bez odborníkov, bez predstavy o ďalšom smerovaní Slovenska. Hrozí, že sa môžu stať nielen lacnou kulisou v parlamente, ale aj súčasťou vlády. Rovnako hrozí, že z tohto nedôstojného politického zápasu vzíde jednofarebná vláda,“ uviedol jeden z autorov výzvy Juraj Stern.

Výzvu podpísal napríklad aj sociológ Martin Bútora, historici Dušan Kováč, Milan Zemko a Katarína Závacká, herec Milan Lasica, politológ Grigorij Mesežnikov či architekt Štefan Šlachta. Medzi signatármi bola aj publicistika Oľga Feldeková, ktorá intenzívne pomáha v kampani SDKÚ-DS a v slovenských mestách sa zúčastňuje na jej predvolebných diskusiách.

Mikuláš Dzurinda hovorí, že KDH i Most by uprednostnili pravicu

Keby mohla po voľbách vzniknúť stredopravá vláda, KDH a Most-Híd by jej dali prednosť pred spoluprácou so Smerom-SD. Myslí si to predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. K spolupráci s Obyčajnými ľuďmi a nezávislými osobnosťami Igora Matoviča sa však nechcel vyjadriť, keďže sú vraj mimoparlamentnou stranou.

Matematika vychádzajúca z posledných prieskumov by plánu M. Dzurindu príliš nepriala. Posledné prieskumy agentúr Polis a MVK dávali Smeru-SD šancu zostaviť jednofarebnú vládu. Tretí prieskum agentúry Focus (dnes už mimochodom prevalcovaný novým dianím) by teoreticky umožňoval aj inú zostavu. Pravda, za púhych piatich predpokladov:

že by sa KDH, SDKÚ a Most dohodli so SaS na eurovale a zabudli, že na tom padla vláda Ivety Radičovej
pripustili by medzi seba aj zoskupenie Igora Matoviča, ktorému príliš nevedia prísť na meno
v prieskume ešte nad 5-percentnou hranicou figurovalo aj 99 percent, ktoré by tiež potrebovali (avšak dáta sa zbierali ešte pred vypuknutím podpisovej kauzy, takže v súčasnosti by mohli byť preferencie tejto strany nižšie). Strane 99 percent jej súperi vedeli prísť na meno ešte menej ako I. Matovičovi
Mikuláš Dzurinda by sa zmieril s tým, že premiéra by si navrhlo KDH
že KDH a Most by naozaj radšej išli do pravicového zoskupenia ako spolupracovali so Smerom-SD

Foto - SITA / Jozef Jakubčo

Čo odznelo vo víkendových diskusiách

Predseda Smeru-SD Robert Fico v televízii Markíza opäť tvrdil, že aj v prípade zisku viac ako polovice mandátov sa pokúsi o dvojkoalíciu.

„My sme nikoho nevylúčili, ale máme svoju ponuku. Ľudia nehlasujú za kombinácie, za kompromisy a nejaké budúce usporiadania, ale za svoju voľbu,“ hovoril predseda KDH Ján Figeľ.

Eleonóra Mojsejová sa tvári záhadne

Líderka Strany slobodné slovo – Nory Mojsejovej zatiaľ nechcela prezrádzať, s kým by jej tím išiel do koalície. O Európskej únii či korupcii toho však porozprávala viac. „Bola by blbosť sľubovať občanom, že nebudeme hlasovať za euroval, ale zase sa nebudeme predháňať v tom, aby sme to, čo nám povie Brusel hneď jak tajtrlíci robili a pchali sa im do zadku, to určite nie. Určite by som nebola za vytvorenie spojených štátov vytvorených na federatívnom princípe. Máme dosť tejto prašivej únie,“ citovala političku agentúra SITA.

Tvrdila tiež, že sa osobne ešte nikdy nestretla s korupciou. „Podnikám vyše dvadsať rokov, v živote za mnou nikto neprišiel a nedal mi úplatok, ja nie som politik, ale podnikateľka, ktorá sa sama živí. A ja nikde nechodím, takže nikomu som ani ja nedala úplatok. Jedine čo raz prišli za mnou, keď ma obvinili a navrhli mi, že ak dám peniaze, tak sa to bude dať nejako vybaviť. To som povedala aj na jednej tlačovke a nič sa s tým nerobí.“

KDH opäť o voľnej nedeli

Kresťanskí demokrati v nedeľu platenou tlačovou správou pripomenuli jeden z bodov svojho programu nazvaný "Voľná nedeľa pre každého". Vo volebnom programe KDH píše, že navrhne, aby v tento deň ako aj počas sviatkov nemohol zamestnávateľ nariadiť zamestnancom prácu.

Možnosť, že by sa na práci cez voľné dni obe strany, samozrejme čisto dobrovoľne, dohodli, sa nespomína. V súčasnosti Zákonník práce povoľuje nariadiť prácu vo voľné dni len vo vymenovaných nevyhnutných prípadoch.

V štýle MacGyvera

V čase, keď preferencie SDKÚ-DS ukazujú mimo parlament, nie je jednoduché ocitnúť sa na 53. mieste kandidátky. Dlhoročný poslanec SDKÚ-DS Tomáš Galbavý preto bojuje o prežitie v Národnej rade aj nasledovným videom.