To, že technológia nás oslobodí od driny v práci je silnou myšlienkou. Takisto sa však zatiaľ zdá byť aj obrovským sklamaním. Mnohí oplakávajú myšlienku Johna Maynarda Keynesa, ktorý si myslel, že v tomto čase by sme už všetci mohli pracovať iba 15 hodín týždenne, píše portál Financial Times.
Pracujeme viac, no nebohatneme
No nie je to len o pracovnom čase. Zdá sa, že povaha práce sa takisto za posledné tri desaťročia zmenila. Aj napriek – a možno práve preto – novej technológii dnes ľudia tvrdia, že pracujú tvrdšie a musia stihnúť kratšie termíny pod väčším tlakom.
Zarážajúce na tomto trende je to, že sa to deje všetkým. „Nejde iba o pracovníka výrobnej linky v Amazone, komu sa práca zintenzívnila, ide aj o človeka z Londýna, ktorý dochádza za prácou, či čerstvého právnika,“ vyjadril sa Francis Green, profesor, ktorý sa tomuto fenoménu venuje roky.
Zo štúdií vyplynulo, že k zintenzívneniu práce došlo u manažérov, sestričiek, pracovníkov v leteckom a vesmírnom priemysle, pracovníkov v odvetví spracovania mäsa, učiteľov, IT pracovníkov a opatrovateľov. Existujú takisto dôkazy o tom, že k zintenzívneniu práce došlo aj v Európe, aj v USA, informuje portál.
Dôvodov je niekoľko
V 90. rokoch 20. storočia ľudia tvrdili, že najdôležitejším faktorom, pokiaľ ide o to, ako tvrdo pracujú, je „ich vlastný úsudok“, píše portál, pričom dodáva, že teraz budú ľudia pravdepodobne tvrdiť, že dôvodom sú „klienti či zákazníci“. Vo svete okamžitej komunikácie pociťuje mnoho ľudí, že musia na požiadavky svojho klienta či spotrebiteľa odpovedať ihneď.
Ďalším možným vysvetlením je podľa portálu to, že zamestnávatelia jednoducho znížili počet zamestnancov, aby ušetrili náklady bez toho, aby museli prísť s účinnejšími spôsobmi práce. Niektoré spoločnosti dokonca využili technológie k tomu, aby z personálu vyťažili viac. Pracoviská, akými sú sklady, sa stali čiastočne automatizovanými, čo znamená, že pracovníci musia udržiavať tempo so strojmi. Iných pracovníkov je zas jednoduchšie monitorovať, vymenúva portál.
Dodáva, že možným faktorom je aj to, že e-mailové platformy či platformy na okamžitú výmenu správ, akou je Slack, ľudí jednoducho psychicky vyčerpávajú. Je náročné sa sústrediť, keď vás niekto neustále ruší. Môže to v pracovníkoch vyvolať pocit, že pracujú tvrdo a rýchlo aj keď toho veľa neurobia, ozrejmuje Financial Times.
Tým sa podľa portálu dostávame ku kľúčovej otázke produktivity. Nie je to nutne zlá vec, že ľudia pracujú tvrdšie, ak predtým mali nejakú voľnú kapacitu. Vyššia produktivita by mala viesť k lepšej životnej úrovni. Nezdá sa, že by nás zintenzívnenie práce robilo bohatšími, no zdá sa, že sme z neho viac chorí.
Štvordňový pracovný týždeň
Z novej štúdie akademikov Toma Hunta a Harryho Pickarda vyplynulo, že vysoká intenzita práce zvyšuje pravdepodobnosť toho, že budú ľudia pociťovať stres, depresiu či vyhorenie. Je aj pravdepodobnejšie, že budú pracovať aj počas choroby, informuje portál.
Keď chýbajú jednoduché politické riešenia, je jednoduché pochopiť, prečo si kampaň za štvordňový pracovný týždeň získala toľko podpory. Ak nemôžeme pracovať menej tvrdo, možno by sme proste mali pracovať menej, uzavrel portál.
Ďalšie dôležité správy
