Enel Ingegneria je podľa takzvanej Servisnej zmluvy strešným dodávateľom pre dostavbu tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Mochovce patria do portfólia elektrární. Enel Ingegneria je zároveň dcérskou firmou talianskeho Enelu, ktorý bol do vlaňajšieho decembra väčšinovým akcionárom elektrární. Je tak spriaznenou firmou pre elektrárne.
Ceny medzi takýmito spoločnosťami sa musia z pohľadu zdaňovania riadiť takzvanými transferpricingovými pravidlami. Práve obchody medzi prepojenými firmami ponúkajú priestor pre presúvanie ziskov a upravovanie lokálnych daní. A práve v tejto oblasti NKÚ podľa TRENDu zistila pochybenia.
(Ne)efektívna dostavba
O neefektívnej dostavbe Mochoviec sa šušká už dlho. Určite aj preto, že dostavba sa opakovane časovo posunula a prelácané náklady na dostavbu sú už v oveľa iných sumách, ako sa pôvodne rátalo. Laická i odborná verejnosť o to viac čakali na závery kontroly NKÚ.
Ten na otázky TRENDU k podrobnostiam z kontroly len dodal, že o záveroch okrem iných informoval aj generálnu prokuratúru, finančné riaditeľstvo či Národnú kriminálnu agentúru. Hovorkyňa elektrární Jana Burdová zas odpovedala, že „NKÚ nekonštatoval žiadne porušenie právnych predpisov zo strany našej spoločnosti.“
Na otázku, či musel podnik po kontrole upraviť niektoré svoje postupy, reagovala, že elektrárne dlhodobo iniciatívne a proaktívne prijímajú nové opatrenia, procesy, postupy, a to tak pri projekte dostavby Mochoviec, ako aj naprieč celou spoločnosťou.
„Rovnako tak sa priebežne menia, aktualizujú a zavádzajú nové interné predpisy, a to bez ohľadu na kontrolu NKÚ.“ V elektrárňach tiež pravidelne prebiehajú daňové kontroly. Žiadna z nich nemala vážnejšie pochybenia v oblasti transferpricingu odhaliť.
Tak čo vlastne kontrola NKÚ zistila a prečo nemôže závery zverejniť? Slovenská informačná služba (SIS) už v Správe o svojej činnosti za rok 2013 uvádza, že externých príjemcov okrem iného „informovala o svojich zisteniach týkajúcich sa strategického zdroja energie a o netransparentných aktivitách zahraničného akcionára energetickej spoločnosti a o podozreniach, že došlo k predraženým nákupom zo strany štátnej spoločnosti.“ O akú spoločnosť išlo, nešpecifikovala, no zhruba v období, ako SIS správu finalizovala (spresnené 3.3.), začali elektrárne navštevovať rôzne kontroly. Píše sa polrok 2014. V jeho závere prišla kontrola od NKÚ, ktorá skončila vlaňajším utajeným protokolom.
Hlavný účtovník
Po nej nasledovalo zatiaľ len jedno nové obvinenie – v októbri podľa portálu Aktuálne.sk vyšetrovateľ zo zločinu skresľovania údajov obchodnej a hospodárskej evidencie obvinil hlavného účtovníka. No z čias privatizácie elektrární v roku 2005. Rok na to do nich vstúpil taliansky Enel, štát odvtedy vlastní tretinový podiel.
Určité pochybenia pri dostavbe Mochoviec, teda po vstupe Enelu do elektrární, pripúšťa pritom aj Ján Hudacký, poslanec Národnej rady za opozičnú stranu KDH a zároveň predseda parlamentného výboru pre hospodárstvo. Práve ako člen výboru sa opakovane zúčastnil na kontrolách dostavby priamo na mieste.
Dôvod, prečo sa štát bojí razantnejšie využiť závery vlastnej kontroly NKÚ, pripisuje poslanec aj tomu, že štát mal po celý čas v orgánoch elektrární svojich nominantov. „Napriek faktu, že nominantov štátu pri hlasovaniach prečíslili zástupcovia väčšinového vlastníka, nemôže sa štát tváriť, že nenesie za doterajší vývoj a hospodárenie podniku časť zodpovednosti,“ vysvetľuje J. Hudacký.
Hovorkyňa ministerstva Miriam Žiaková reagovala pre TREND, že ministerstvo „komunikuje situáciu v SE so zástupcami štátu“. Štát má od roku 2006 svojich zástupcov tak v predstavenstve, ako aj dozornej rade. M. Žiaková dodala, že ministerstvo voči svojim nominantom smerovalo aj výhrady voči meškaniu a predraženiu dostavby, no „MH SR nemá žiadnu vedomosť“ o tom, že by voči jeho nominantom boli smerované aj nejaké pokuty.
Dvakrát tajné
Keď sa TREND pýtal, ako so závermi kontroly naložili daniari, dostal odpoveď, že „na položené otázky nie je možné odpovedať, a to nie len z dôvodu vyhradeného režimu, ale taktiež z dôvodu povinnosti Finančnej správy zachovávať daňové tajomstvo“.
Dianie okolo množstva kontrol v elektrárňach a zatiaľ relatívne slabších oficiálnych záverov tak skôr navodzuje pocit, že viac ako problém s efektívnosťou fungovania elektrární a dostavby Mochoviec je problémom aktivita domácich výkonných orgánov.
A aby tých pochybností nebolo menej, J. Hudacký pridáva ešte ďalšie. Novým akcionárom elektrární je od polovice decembra Energetický a průmyslový holding (EPH) Daniela Křetinského a Patrika Tkáča z J&T. EPH na Slovensku cez SPP Infrastructure napríklad ovláda prepravu plynu, vlastní tiež distributéra elektriny.
J. Hudacký poukazuje na možnosť určitej dominancie na trhu s energiami u tohto hráča. „To je ale na posúdenie Protimonopolného úradu, Európskej komisie, prípadne ďalších relevantných inštitúcií.“ Poslanec sa tiež pýta, že ak by štát dostal svojmu sľubu a prevzal v elektrárňach majoritu po dokončení Mochoviec, ktoré majú finišovať budúci rok, kto by bol ochotný zotrvať v podniku ako minoritný akcionár bez istých kompenzačných výhod? „Iba ak by EPH očakávalo výhody, ktoré zatiaľ nie sú definované.“
Viac o zisteniach z kontroly NKÚ sa dočítate v najnovšom vydaní týždenníka TREND 9/2016 teraz v predaji.
TREND 9/2016