Prečo štátni analytici uvažujú o dani z cukru? Think tank spochybňuje jej dopady na zdravie

Štátny inštitút sa odrazil od toho, že v celkovej spotrebe cukru a výrobkov z neho sa Slovensko dostalo medzi popredné krajiny OECD. Uvádza, že v roku 2013 Slováci skonzumovali priemerne 49,7 kg cukru na hlavu a že za posledných 20 rokov spotreba ochutených a prisládzaných nápojov na jedného obyvateľa stúpla takmer trojnásobne.

Vysoká spotreba cukru spôsobuje nadváhu, cukrovku, metabolický syndróm, kardiovaskulárne ochorenia, zubný kaz, ale aj depresiu. A ich liečba stojí peniaze. V IFP vyrátali, že ročné náklady zdravotníctva priamo spojené s obezitou sú 90 až 245 miliónov eur. Nepriame výdavky sa podľa nich môžu šplhať až k 700 miliónom eur.

„Slovenské zdravotníctvo je plne solidárne a spolu s odvodmi pracujúcich financované aj z platby štátu. Súčasné príspevky však nezohľadňujú zdravotný štýl daného spotrebiteľa. Rovnako ani konečná cena sladených nápojov nezohľadňuje externé náklady pre zdravotníctvo, ktoré vznikajú ich nadmernou konzumáciou,“ uvádza sa v komentári IFP „Dolce Vita. Prečo sa neoplatí sladiť“. Analytici preto navrhujú zavedenie novej dane.

Detailný návrh, ako k tomu pristúpiť, nepredstavili. Spomenuli však možné alternatívy - zdaňovanie produktov už od minimálneho obsahu nezdravej látky, alebo od istej stanovenej hranice. Najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim riešením by podľa nich bolo, ak by daň odvádzal výrobca alebo dovozca nezdravých tovarov. Tento prístup uplatňuje väčšina krajín OECD, ktoré majú zavedenú daň na sladené nápoje. Výnimkou sú USA a Chile, kde daň platí maloobchodník.