Každá takáto správa má niekoľko základných parametrov. Najlepším „predajným artiklom“ pre takéto články sú potraviny alebo aktivity, ako napríklad spanie, cestovanie, stres v práci, ktoré väčšina z nás robí pomerne často.

Následne sa do štúdií zakomponuje niečo, čo súvisí s naším zdravím – rakovina, zvýšený krvný tlak alebo strata dlhodobej pamäti. Následne stačí medzi „predajný artikel“ a hrôzostrašné ochorenie vložiť slovíčko „spôsobuje“.

Len za posledný týždeň na povrch vyplávali dve z takýchto poplašných správ. Prvou bolo tvrdenie, že čokoládová nátierka Nutella spôsobuje rakovinu. Ďalšia štúdia zasa odhalila, že ak bývate pri rušných cestách, tak vám hrozí demencia.

Obe správy sa minulý týždeň prepierali zahraničnými i slovenskými médiami a ani jedna nebola správne interpretovaná. Podobných správ nájdete na internete skutočne veľa. Kým v prípade Nutelly šlo o prehnanú až špekulatívnu správu, ktorá s rakovinou nemá nič spoločné, v prípade témy o rušných cestách išlo o strašenie ľudí. 

Ako je to s Nutellou?

Článkom o Nutelle predchádzala správa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) ešte v mája minulého roka. V nej sa uvádza, že rafinovaním pri teplote nad 200 stupňov Celzia vznikajú v palmovom oleji potenciálne rakovinotvorné látky - konkrétne sa hovorí o glycidyl esteri mastných kyselín (GE). Uvoľňujú sa v ňom väčšie množstvá ako v prípade iných rastlinných olejov.

EFSA ani zmienkou nespomenul výrobok Nutella, ktorá sa tiež vyrába z palmového oleja. Potvrdila to v krízovej komunikácii aj spoločnosť Ferrero, ktorá za výrobou populárnej Nutelly stojí. Palmový olej nepoužíva len Ferrero v Nutelle, ale je súčasťou mnohých jedál a potravín.

Štúdia EFSA sa opierala o skoršie výskumy, ktoré dokázali, že masné kyseliny GE môžu spôsobovať nádory u potkanov a myší. To viedlo EFSA, aby palmový olej a jeho zahrievanie charakterizoval len ako „potenciálne zdravotné riziko“ pre deti a každého, kto ho konzumuje vo veľkých množstvách. Ľudia však nie sú hlodavce, preto automatické spájanie s rakovinou a produktom, ktorí vedci ani v štúdii nespomínajú, je skutočne pritiahnuté za vlasy.

Hovorkyňa úradu EFSA pre portál Verge potvrdila, že neexistuje vedecká štúdia, ktorá by potvrdila vplyv mastných kyselín GE na vznik rakoviny u ľudí. Dodala, že cieľom tejto správy ani nebolo vyhodnotiť bezpečnosť palmového oleja ako takého, ale posúdiť možné zdravotné riziká súvisiace „s prítomnosťou procesných kontaminantov v rafinovaných rastlinných olejoch“. To sa evidentne netýka Ferrera, ktoré tvrdí, že spracováva palmový olej pri nižšej teplote ako 200 stupňov Celzia.

Nutellu podľa prvotných správ zo svojich predajní stiahlo viacero talianskych supermarketov vrátane reťazca Coop, ktorý je najväčším v krajine. Ani to sa nestalo, pretože talianska sieť supermarketov COOP stiahla len výrobky vlastných značiek, ktoré obsahovali palmový olej.

Riziko rakoviny bolo v médiách značne prehnané, ale stále existuje pár dobrých dôvodov, ktoré vás presvedčia, prečo si na raňajky či na obed nedať palmový olej. Plantáže palmy olejnej sú spojené s odlesňovaním, znečisťovaním ovzdušia a nelegálnym zamestnávaním mladistvých.

Vďaka vysokému výnosu, nízkym nákladom a veľmi pestrej škále priemyselného využitia sa pôvodne africká plodina rozšírila takmer do všetkých tropických krajín s dostatkom zrážok. Rozsiahle plantáže pribúdajú na úkor dažďových pralesov a ich obyvateľov, čím dochádza k ubúdaniu biodiverzity a uvoľňovaniu stále väčšieho množstva skleníkových plynov do atmosféry, varuje organizácia Greenpeace. Ferrero však tvrdí, že zdroje pre palmový olej pochádzajú z udržateľných plantáží a dodržiavajú zásady ochrany tropického lesa.

Rušné cesty a demencia

Kým v prípade Nutelly sa spomínali len relatívne riziká ochorenia, v prípade článkov, ako napríklad o vplyve rušných ciest na riziko demencie, sa citovali konkrétne čísla. Štúdia bola zverejnená vo vedeckom magazíne Lancet a vedci skúmali zdravotný stav 2,2 milióna ľudí z kanadského Ontaria - jedenásť rokov. V tomto prípade boli výsledky publikované správne, ale pohľad z matematickej perspektívy z nich urobil len nevýznamnú záležitosť. 

Výsledky štúdie naznačujú, že riziko demencie bolo o 7 percent vyššie u ľudí bývajúcich do 50 metrov od cesty, od 50 do 100 metrov bolo riziko o štyri percentá vyššie, pri 101 až 200 metroch to boli dve percentá a nad dvesto metrov už nebol nárast rizika rozvoja tejto choroby. Nebudeme spochybňovať štúdiu, pretože tá preukázateľne dokázala, že hluk a škodliviny z áut spôsobujú zdravotné problémy a ochorenia typu demencie.

Titulky novín boli skutočne hrozivé. Kto býva pri rušných cestách napríklad v Bratislave, mohol znervóznieť. Lenže je potrebné povedať, že šlo o relatívne riziko a výsledky štúdie boli čiastočne zveličené.

Treba totiž odlišovať medzi dvoma pojmami: Relatívne riziko a absolútne riziko. Obe riziká majú rôzne základné úrovne a ich popletenie často vedie k nepochopeniu výsledkov výskumu a nesprávnemu informovaniu o nich.

Absolútne riziko poukazuje na skutočné riziko výskytu: pravdepodobnosť, že sa vyskytne konkrétny výsledok. Relatívne riziko mieru rizika porovnáva: mieru výsledkov pre ľudí, ktorí sú vystavení skúmanému faktoru, v porovnaní s mierou výsledkov pre ľudí, ktorí nie sú tomuto faktoru vystavení.

Je dôležité si uvedomiť, že relatívne riziko nehovorí nič o tom, aké sú v skutočnosti riziká vzniku tejto choroby. Absolútne riziká na druhej strane nám povedia, aké sú skutočné šance, že demenciu dostaneme. Demenciou trpí na svete približne 47,5 miliónov ľudí a každý rok sa objaví 7,5 milióna nových prípadov a to často bez ohľadu na to, či žijú alebo nežijú vedľa rušnej cesty. 

Konkrétne v tejto štúdii vedci zaevidovali medzi 2,2 miliónmi pozorovaných Kanaďanovi 250-tisíc prípadov demencie (bez ohľadu na vzdialenosť od cesty). Teda riziko ochorenia na demenciu sa tu pohybuje na úrovni 11,4 percenta (absolútne vyjadrenie). To znamená, že napríklad z 500 ľudí štatisticky ochorenie 57 a to ani nemusia žiť vedľa frekventovanej cesty.

Ak však vedci dospeli k relatívnemu výsledku, že riziko demencie je u osôb vedľa hlučnej cesty vyššie o 7 percent, porovnávali ho už s tými, ktorí demenciou trpeli. Znamená to, že na demenciu by vedľa frekventovanej cesty netrpelo 57 ľudí, ale v najhoršom prípade o sedem percent viac - teda o štyroch ľudí navyše (7 percent z 57).

Titulky médií boli na prvý pohľad strašidelné, ale ak sa tieto výsledky prepočítajú, tak štúdia nie je až taká šokujúca. 

Je nutné navyše dodať, že na demenciu má vplyv množstvo ďalších rizikových faktorov. Doplnkový materiál zo štúdie napríklad uvádza, že fajčenie zvyšuje riziko demencie o 30 percent, obezita o 64 percent a naopak pravidelné cvičenie ju znižuje o 14 percent. Takže titulky, ktoré predstavovali zdanlivo šokujúce štatistické údaje o nebezpečenstve demencie, sa ukázali skôr ako ďalšia skladačka do nebezpečného sveta plného zdravotných nástrah. Nič viac, nič menej. 

Príklad so slaninou

Neschopnosť vnímať relatívne a absolútne riziko sa ukázala aj v článkoch z roku 2015, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila údeniny, ako je šunka, slanina či párky na zoznam preukázaných karcinogénov. Informovali sme o tom aj na TREND.sk. 

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou WHO, totiž dospela k záveru, že tieto mäsové výrobky môžu spôsobovať rakovinu tráviaceho traktu. Konzumácia 50 gramov spracovaného mäsa denne, čo predstavuje napríklad dva plátky slaniny, zvyšuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva (kolorektálneho karcinómu) o 18 percent.

Človek by si mohol povedať, že by bolo načase stať sa vegetariánom. Veď 18 percent je ohromné číslo. Idevšak ako v predošlom prípade o relatívne riziko, pretože porovnáva jedákov mäsa s tými, ktorí jedia mäso menej často. Poďme sa na to pozrieť z inej perspektívy: Riziko, že človek dostane rakovinu hrubého čreva je pritom u ľudí okolo piatich percent (muži 4,7 percenta, ženy 4,4 percenta). Jej výskyt nesúvisí len s mäsom, ale aj s množstvom iných faktorov. 

Príklad: Z tisíc ľudí teda dostane rakovinu štatisticky 47 mužov. Títo muži môžu alebo nemusia jesť mäso, ale rakovinu dostali. Ale keďže jedáci mäsa sú viac náchylnejší na rakovinu, ich počet by vzrástol o 18 percent. Teda nebolo by ich 47, ale 55 (47*18 percent). Z tisícky ľudí by dostalo rakovinu vďaka konzumácii nadmerného mäsa a údenín len o osem ľudí viac než v prípade bežného štatistického rizika. 

Efekt jedenia mäsa na riziko vzniku rakoviny v absolútnych číslach vzrástol len o jeden percentuálny bod - z piatich na šesť percent. To nie je až tak veľa, hoci 18 percent v titulkoch médií, ktoré sa na štúdiu odvolávali, znelo oveľa strašidelnejšie. Niekedy sa na vedecké štúdie stačí pozrieť inou perspektívou a pokojnejšie zaspíte.