Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vlani v decembri zakázal tranzit nielen ruského plynu, ale aj plynu z Ruska, vrátane plynu, ktorý by predtým do Ruska prišiel z Azerbajdžanu. Teraz však mení postoj. Čo sa stalo?
Práve decembrový zákaz prepravy azerbajdžanského zemného plynu výrazne zhoršil napätie medzi Kyjevom a Bratislavou. Do decembra sa totiž slovenský premiér Robert Fico mohol spoliehať na riešenie, v rámci ktorého by azerbajdžanský plyn prúdil na Slovensko ukrajinským tranzitom. V skutočnosti by šlo čiastočne alebo úplne o ruský plyn.
Obchod by sa totiž uskutočnil len na papieri. Azerbajdžan by akoby kúpil ruský plyn, aby mohol „poslať“ svoj plyn na Slovensko. Fakticky by však na Slovensko stále prúdil ruský plyn, len obchodne označený ako azerbajdžanský alebo dokonca slovenský.
Podobne Ukrajina od minulého roka toleruje Maďarsku prepravu ruskej ropy. Tú Maďarsko nakupuje ešte predtým, ako ju ropovod privedie na ukrajinské územie, takže na Ukrajine už formálne preteká ako maďarská ropa. A Kyjev nad tým priviera oči.
Samotní ukrajinskí energetickí experti varujú, že preprava azerbajdžanského plynu cez Ukrajinu by bola „Putinovou operáciou pod Alijevovou vlajkou“. Ruský prezident Vladimir Putin by totiž ruský plyn vrátil vo väčšom objeme do EÚ, zatiaľ čo jeho azerbajdžanský náprotivok, Ilham Alijev, by poskytol potrebné krytie, aby situácia bola prijateľná aj pre Kyjev.
Zelenskyj otočil a súhlasí s prepravou plynu z Ruska cez Ukrajinu do Európy
Zelenskyj veľmi dobre vie, že plyn označený ako azerbajdžanský by bol čiastočne alebo úplne ruským plynom. Preto takýto tranzit ešte v decembri zakázal. Tento zákaz však nasledoval krátko po tom, čo (vtedy ešte zvolený) americký prezident Donald Trump pohrozil EÚ, že ak nezačne kupovať viac americkej ropy a plynu, uvalí na ich dovoz do USA clá.
Pre Zelenského to bol signál, že si môže nakloniť amerického prezidenta, ak spraví všetko, čo je v jeho silách, aby Európa dovážala viac fosílnych palív z USA. Preto sprísnil opatrenia a zakázal aj tranzit azerbajdžanského plynu. V ukrajinskom parlamente dokonca exprezident Petro Porošenko predložil návrh, aby Ukrajina zakázala aj prepravu ruskej ropy, ktorá stále tečie nielen do Maďarska, ale aj na Slovensko a do Česka.
Zelenskyj a ukrajinskí zákonodarcovia mohli dúfať, že Trump takýto krok ocení a zachová podporu Ukrajine, keď tá zákazom tranzitu plynu núti krajiny ako Slovensko hľadať iných dodávateľov, vrátane USA.
Slovensko pritom pred týmto sprísnením pravidiel úspešne zrealizovalo pilotný projekt prepravy azerbajdžanského plynu. Fico očividne rátal s tým, že bude naďalej odoberať ruský plyn, maskovaný ako azerbajdžanský, a všetko pôjde po starom.
Zelenskyj však krátko pred Vianocami tieto plány narušil, aby si získal Trumpa.
Teraz však náhle mení kurz. Tvrdí, že „s potešením“ umožní tranzit azerbajdžanského plynu na Slovensko, čo sa pri pohľade na mapu dá len ťažko uskutočniť inak, než že by tento plyn na Ukrajinu prišiel z Ruska.
Prečo táto zmena? Zrejme ide o kombináciu viacerých faktorov.
Administratíva Trumpa predvčerom rozhodla o pozastavení prakticky všetkej zahraničnej pomoci USA, s výnimkou Izraela a Egypta. Zelenskyj reagoval, že toto pozastavenie sa netýka vojenskej pomoci Ukrajine. Nejasnosti však pretrvávajú, a Kyjev preto musí hľadať nové zdroje príjmov, vrátane tranzitných poplatkov za plyn.
Okrem toho, maďarský premiér Viktor Orbán pohrozil, že bez obnovenia ukrajinského tranzitu vetuje predĺženie sankcií EÚ proti Rusku, ktoré vypršia už o pár dní. Ak by sankcie neboli predĺžené, Rusko by získalo prístup k zmrazeným devízovým rezervám, ktoré Západ využíva na pomoc Ukrajine.
Zelenskyj preto kalkuluje – návrat tranzitu by mohol priniesť finančné výhody a zmierniť tlak z viacerých strán.
Plynový problém Slovenska zachraňujú zázračné swapy z Baku. Že ide o ruský plyn, nikomu nevadí
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
- Lukáš Kovanda
- Český ekonóm a autor ekonomickej literatúry je hlavný ekonóm Trinity Bank. V rokoch 2020 až 2022 bol členom českej národohospodárskej rady vlády. Pôsobí aj ako sociálno-ekonomický analytik v Organizácii Spojených národov (OSN). Analyzuje a komentuje makroekonomické otázky, investície a nové fenomény, akými sú zdieľaná ekonomika, kryptomeny a fintech. Sleduje vývoj geopolitickej a ekonomickej situácie vo svete a v Českej republike.
