Vďačíme za to jadrovým elektrárňam v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach, ktoré dodávajú až takmer 63 percent miestnej energie, vyplýva z údajov Eurostatu za rok 2015. Tie emisie skleníkových plynov pri štiepení atómov neprodukujú.
Takzvanú uhlíkovú stopu majú len pri ťažbe uránu, výstavbe reaktorov a preprave a uskladňovaní jadrového odpadu. Podľa odhadov nemeckého inštitútu Öko a novších štúdií tak celkovo produkujú tri až 12-krát menej emisií ako spaľovanie plynu a až do 30-krát menej emisií ako spaľovanie uhlia. V emisiách skleníkových plynov prepočítaných na jedného obyvateľa je preto SR tiež pod priemerom Únie.
Krajiny si vyrábajú energiu veľmi rôznorodo Zdroj: Eurostat
Z grafu vidno silnú rôznorodosť energetického mixu krajín Európskej únie. Kým niektoré, najmä menšie členské štáty (Malta, Lotyšsko, Portugalsko, Cyprus), fungujú už teraz takmer na 100 percent z obnoviteľných zdrojov (solárna, veterná, geotermálna, energia z biomasy), iné, ako napríklad Poľsko a Holandsko, získavajú energiu stále najmä zo špinavých fosílnych palív (uhlie a zemný plyn).
Najväčšími producentmi emisií skleníkových plynov v EÚ sú práve poľské a nemecké uhoľné elektrárne. Dánsko a Spojené kráľovstvo v energetike spaľujú aj veľké množstvo ropy, najmä zo Severného mora.
Napriek tomu, že Slovensko spaľuje fosílnych palív menej, ako je priemer EÚ (ten dosahuje až 43 percent), problém miestnej ťažby a spaľovania hnedého uhlia ostáva aktuálny.
Klub ekonomických analytikov (vrátane autora článku) napríklad označil zastavenie každoročných objemných dotácií elektrárni v Novákoch a Hornonitrianskym baniam za najlepšie navrhované opatrenie reformy Hodnota za peniaze. Nielen preto, že by to verejným financiám ušetrilo desiatky miliónov eur ročne a znížilo slovenský objem emisií skleníkových plynov, ale tiež by takáto zmena citeľne pomohla znížiť takzvané odvrátiteľné úmrtia zapríčinené znečistením ovzdušia tuhými časticami.
