V rozhovore sa dočítate:
– Cieľom vzdelávania v Singapure nie je ovládať predmet, ale vedieť riešiť životné situácie,
– Na školách nájdete aj modul varenia so šéfkuchárom Gordonom Ramsayom,
– Seniorní učitelia zarobia po povýšení sedemtisíc dolárov mesačne,
– Obsah vzdelávania dbá na hodnoty, snaží sa deťom vštepiť dokonalé základy,
– Prečo sa v Singapure učí na dopoludňajšie a popoludňajšie smeny,
– Rodičia sú v školstve dôležití, ale nie rozhodujúci
Singapur v testovaní PISA dosiahol najlepšie výsledky vo všetkých troch testovaných oblastiach – matematike, čitateľskej gramotnosti aj v prírodných vedách. Čo je za tým?
Singapur je malý ostrovný štát, bývalý britský prístav, ktorý nemá žiadne prírodné zdroje. Ak to jediné, vďaka čomu môžete, prežiť sú kvalitní ľudia, je prirodzené, že sa vzdelávanie stalo národnou prioritou.
Pôvodne sme, podobne ako Panama, ekonomicky žili len z unikátnej geografickej polohy, z prístavu a turizmu. Vláda si však uvedomila, že susedia môžu tento model skôr či neskôr skopírovať a treba myslieť na budúcnosť. Rozhodla sa preto zvýšiť kvalitu vzdelávacieho systému, aby dala Singapurčanom šancu prežiť a prosperovať aj o dvadsať rokov.
V čom spočívala zmena?
Obsah vzdelávania, kurikulum sa zameralo na rozvoj myslenia a schopnosti riešiť problémy a prijímať správne rozhodnutia. Singapurskí špecialisti navštívili rôzne kúty sveta, USA, Kanadu, Nemecko, Japonsko, aby spoznali rôzne vzdelávacie systémy a získali potrebné know-how. My sme ho nemali, takže sme sa museli učiť od iných.
Na základe týchto poznatkov Singapur v roku 1991 od základov zmenil kurikulum vo všetkých predmetoch. Výsledky sa dostavili rýchlo, o štyri roky sme v medzinárodnom testovaní štvrtákov ZŠ z matematiky a prírodných vied skončili na prvom mieste. Cieľom však nie je excelovať v rebríčkoch, ale dať deťom potrebné zručnosti, aby sa mohli presadiť v celosvetovej konkurencii.
Khairi Abdullah je expert na vzdelávanie v matematike zo Singapuru Zdroj: Milan DAVID
Aké konkrétne zmeny ste urobili v obsahu vzdelávania?
Srdcom reformy bola zmena kurikula tak, aby sa žiaci učili myslieť a riešiť problémy v každom z predmetov. Nie je dôležité ovládať matematiku alebo prírodné vedy, ale vedieť ich využiť na riešenie problémov. Dám vám príklad.
Cestujem autom cez púšť po diaľnici rýchlosťou sto kilometrov za hodinu. Je horúci deň, teplota prevyšuje 40°C. Predo mnou je skupina zlodejov, ktorí ma chcú okradnúť. Hádžu na čelné sklo vajcia, takže nič nevidím, musím spomaliť, aby som nehavaroval, no ak spomalím, tak ma zastavia úplne a okradnú. Čo urobíte?
Spustím stierače.
To je inštinktívna ľudská reakcia. A tu začína naše premýšľanie. Ako som povedal, cieľom vzdelávania v prírodných vedách je robiť správne životné rozhodnutia, nie samotná fyzika alebo matematika. Prečo nehádžu kamene, ale vajcia?
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
