Prečo kupujeme v kine predražený popkorn a čo sa stane, keď zmizne posledný strom

Úbytok stromov sa na mnohých miestach zrýchľuje, najmä v tropických oblastiach ročne padnú za obeť miliardy kusov. Odkedy ľudstvo začalo pred 12-tisíc rokmi s poľnohospodárstvom, vyrúbala sa takmer polovica z odhadovaného množstva 5,8 bilióna stromov na svete, píše britský magazín BBC.

Ten sa v rámci požiarnej krízy v Amazonskom pralese rozhodol preskúmať trocha nepravdepodobný, no nie až tak nereálny scenár – čo by sa stalo, ak by sa na planéte neuchoval už ani jeden strom.

Na úvod treba poznamenať, že stromy poskytujú útočisko veľkému množstvu rastlín, húb a zvierat. Náhlym zmiznutým všetkých stromov a lesov by zároveň zmizla veľká časť biodiverzity planéty, došlo by k masívnemu vyhynutiu organizmov.

Keďže stromy fungujú ako sklady uhlíka, zadržiavajú vlhkosť a fungujú ako „stabilizátory“ pôdy, v dlhodobom aj krátkodobom horizonte by nastali drastické zmeny klímy – od záplav, cez erózie až po rýchle oteplenie regiónov.

Istá štúdia ukázala, že úplné odstránenie lesa s rozlohou 25 štvorcových kilometrov viedlo k zvýšeniu miestnych teplôt o dva stupne Celzia v tropických pásmach a o jeden stupeň v miernych pásmach.

Okrem toho, že zvýšenými teplotami, narušením vodného cyklu a stratou tieňa by trpeli miliardy ľudí a hospodárskych zvierat, chudoba a smrť by si prišla pre mnohých, ktorých