Až viac ako polovica manažérov a vlastníkov firiem na Slovensku, ktorí problém v šedej ekonomike vnímajú, vidia príčinu v DPH podvodoch. V okolitých štátoch je to hlavne utajovanie príjmov a čierna práca. Vyplýva to z nedávno zverejneného prieskumu KPMG Pulz ekonomiky 2016 v deviatich stredo- a východoeurópskych štátoch. Problém tieňovej ekonomiky sa pritom podľa slovenských biznismenov medziročne viditeľne zhoršil.
Dôvodom môže byť fakt, že napriek vládou deklarovanému boju proti daňovým únikom sa daniarom, polícii, prokuratúre a súdom nedarí spoločne vykázať viditeľné výsledky. Naopak, kauzy ako Bašternák či Chovanec skôr naznačujú snahu miliónové prípady zamiesť pod koberec. A viacerými prepojeniami vedú až k najvyšším politikom.
Dôvodom je, že legislatíva v oblasti daňových podvodov doteraz hrala viac v prospech špekulantov ako štátnych úradníkov. Ide o trestnú oblasť. Na rozdiel napríklad od správnych konaní, kde samotné daňové subjekty musia dokázať pred úradmi svoju nevinu, v trestnom konaní musí vinu dokázať štát. Musí preukázať, že daňový subjekt chcel úmyselne spáchať trestný čin. V tom je kľúčový rozdiel.
Citlivejšia trestná rovina
Pretože napríklad pri správnom konaní sudca môže pri „strate“ účtovníctva, či už z dôvodu zlúčenia s inou firmou, ktorá aktuálne nekomunikuje, alebo práve účtovníctvo „zmizlo“ pri požiari firemnej centrály, upozorniť konateľov na fakt, že mali a majú podľa legislatívy povinnosť konať zodpovedne a obozretne.
Teda aj pri presune firmy si zabezpečiť napríklad formou kópií kľúčové dokumenty, ktorými môžu najbližších desať rokov dokázať najdôležitejšie operácie vo firme. A tiež sudcovia akceptujú v takých prípadoch vyrubenie dane Finančnou správou metódou pomôcok. Vtedy sa daniari pridŕžajú dostupných oficiálnych dokumentov, ako sú bankové výpisy či údaje z katastrov, a na základe nich zrekonštruujú približnú výšku dane pre subjekt.
Staviť však napríklad pri vyšetrovaní daňového trestného činu na podobné ťahy či dokonca vyzvať k výpovedi firemného účtovníka, je už oveľa komplikovanejšie. Skúsený vyšetrovateľ z oblasti daňových trestných činov, ktorý si neželal byť pre citlivosť témy menovaný, vysvetľuje hneď aj prečo. „Účtovník môže výpoveď odmietnuť či odvolať sa na to, že je viazaný mlčanlivosťou, lebo minulé obchody spadajú pod obchodné tajomstvo. Tiež dôkazy vyhotovené od daniarov metódou takzvaných pomôcok dokáže veľmi rýchlo protistrana spochybniť.“ Absencia účtovníctva teda z veľkej časti šance na úspešné uzatvorenie prípadu eliminuje.
A ak boli transakcie podľa subjektov realizované hlavne cez pokladničné bločky a v hotovosti, opäť prichádza dôkazná núdza. Pretože vtedy nepomôžu ani výpisy z banky.
Pomoc od top profesionálov
Dôvod, prečo bývajú špekulanti často o krok popredu, je ešte aj ďalší. Najsofistikovanejšie podvody im niekedy dizajnujú profesionálni daňoví poradcovia z firiem so zvučnými menami. Tak to bolo napríklad v kauze Milana Chovanca z východného Slovenska, pri ktorej spolupracoval poradca, ktorý pôsobil pôvodne v českej pobočke veľkej nadnárodnej konzultačnej spoločnosti. V súčasnosti je aj on vyšetrovaný v danej kauze.
Mimochodom, túto kauzu už polícia rieši roky. Prvé echo o podvodoch dostala v roku 2007 od SIS, v roku 2009 začala vyšetrovať zbitie námestníka daňového riaditeľstva Jána Dobroviča, ktoré mal na svedomí Milan Chovanec. Ten neskôr začal svedčiť a odkryl celú sieť páchateľov, ktorí mali štát pripraviť na vratkách o 75 miliónov eur. Podľa M. Chovanca sa na tom mali podieľať aj ľudia zo Smeru.
M. Chovanec sa vlani dostal na slobodu, pretože uplynula zákonná lehota na väzbu. V súčasnosti je opäť za mrežami, lebo si odpykáva právoplatný trest za bitku J. Dobroviča. O niekoľko mesiacov sa však znovu môže dostať na slobodu, keďže do jeho trestu sa započítava aj čas, keď sedel vo vyšetrovacej väzbe. A v prípade podvodov s DPH je právoplatný súdny verdikt v nedohľadne.
Úradníci za pochodu
Na druhej strane, ako TRENDu potvrdil sudca Najvyššieho súdu Miroslav Gavalec, aktuálne nefunguje systém nejakej špecializácie sudcov či osobitného vzdelávania. M. Gavalec otvorene hovorí o tom, že v oblasti daňovo-účtovnej odborníci s mimosudcovskou praxou, t.j. pracovníci z najvyššej finančnej správy v sudcovských radoch chýbajú.. Podobne je to aj u polície. Ako uviedol spomínaný vyšetrovateľ, učia sa jeho kolegovia tak povediac za pochodu a z praxe. Osobitné školenia im nikto neorganizuje.
Celé vyšetrovanie je často skomplikované aj zapojením zahraničných firiem do obchodného reťazca, v ktorom sa „točia“ obchody, objavujú sa fiktívne faktúry a cez ktoré sa žiadajú vratky DPH. Prichádza na rad dožiadanie vyšetrovateľov na kolegov v cudzine, aby preverili obchody, tamojšie firmy, konateľov, čo celý proces minimálne o mesiace predĺži.
Podľa vyšetrovateľa by boju proti DPH podvodom najviac pomohlo, ak by sa DPH platila len na začiatku a konci reťazca. Ide o takzvaný systém reverse charge, ktorý sa už na Slovensku uplatňuje pri mobiloch či stavebnej oceli. Vtedy sa eliminujú DPH podvody takmer úplne. Nie je veľmi čo vyšetrovať. Problémom je, že pri súčasnom nastavení podmienok a politikov by celoplošné presadenie reverse charge nebolo priechodné. Už aj o spomínané výnimky muselo Slovensko žiadať Brusel.
Viac o názoroch odborníkov, prečo sa nedarí DPH podvody na Slovensku vyšetrovať , čítajte v najnovšom TRENDE, ktorý príde do stánkov vo štvrtok 9. februára
TREND 6/2017
