Prečo je ťažké vyhubiť ľudstvo a systém, ktorý drží spoločnosť pokope

Môže sa stať, že na svete nezostane jediný človek? Krátka odpoveď znie áno, je to len otázka času. História naznačuje, že všetky živočíšne druhy nakoniec zmiznú.

Ľudia sú zraniteľný druh. Sú to veľké, teplokrvné zvieratá s rýchlym metabolizmom, ktoré nezvládajú veľké ekologické narušenia, nevydržia mesiace bez jedla ako napríklad korytnačky či hady, čo je v prípade narušenia potravinových reťazcov v dôsledku katastrof ako výbuch sopky, globálne otepľovanie či doby ľadovej značná nevýhoda. Zároveň sú ľudia relatívne dlhoveké tvory s pomalou reprodukciou, čo z pohľadu evolučného vývoja takisto nie je výhra.

Existujú však názory, že ľudia sa z existenčných problémov vždy nejakým, takmer zázračným spôsobom vyhrabú. Ak by sa zvrátený vedec rozhodol urobiť pokus a eliminovať úplne všetkých ľudí na svete a sám by pri tom ako posledný človek spáchal samovraždu, bol by to neobyčajne ťažký, až nemožný projekt.

Prvým faktorom, ktorý by spôsobil ťažkosti v prípade úplného vyhladenia ľudstva, je to, že ľudia sú všade. Sú to geograficky rozšírené organizmy, ktoré obsadili prakticky každý kút planéty, od pólov až po rovník. Majú najväčší geografický rozsah zo všetkých cicavcov na svete. Ľudstvo nežije v jednom biotope a z tohto dôvodu nie je ohrozené ako napríklad polárne medvede či pandy.

S populáciou 7,8 miliardy tiež patrí k najbežnejším zvieratám na Zemi. Ľudská biomasa presahuje biomasu všetkých voľne žijúcich cicavcov. Ak by aj jadrová vojna či pandémia zdecimovala 99 percent ľudí, je pravdepodobné, že zvyšok by dokázal časom opäť vybudovať spoločnosť.

Hlavnú úlohu v prežití ľudstva zohráva aj inteligencia či kultúrna evolúcia. Viac si o úvahách britského paleontológa a evolučného biológia Nicka Longricha prečítajte v nasledujúcej záložke.