Štyri roky po tom, čo Európska únia predstavila ambiciózny cieľ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a prijala Európsku zelenú dohodu, sa politici púšťajú do najťažšej časti: zaviesť účinné opatrenia potrebné na jej zavedenie do praxe.
Už len snahy o znižovanie emisií sú náročné, píše Bloomberg, v neposlednom rade pre obrovské náklady spojené so zásadnou hospodárskou a sociálnou transformáciou, ktorá zahŕňa všetko od energetiky a priemyslu po poľnohospodárstvo, dopravu a financie. Niektoré krajiny ako Nemecko a Francúzsko zavádzajú prísne opatrenia, zatiaľ čo Poľsko uviedlo, že niektoré právne predpisy napadne na európskych súdoch. Voľby do Európskeho parlamentu na budúci rok pravdepodobne prehĺbia politicky motivované názorové rozdiely na celom kontinente. Pochybnosti o tom, či bude splnený ďalší rad cieľov, však ostávajú.
1. Čo je to Európska zelená dohoda?
Je to stratégia alebo plán smerujúci ku konečnému cieľu, ktorý so sebou prináša množstvo predpisov na splnenie dočasných cieľov. V pláne, ktorý prijala výkonná zložka EÚ v roku 2019, sa požaduje transformácia všetkých priemyselných odvetví, najmä tých, ktoré sú náročné na uhlík, ako sú oceliarsky a cementársky priemysel, ako aj ochrana biodiverzity a prirodzených biotopov, čistenie vzduchu či oceánov a ďalšie.
Cieľom plánu je podporiť určité technológie, ako je výroba batérií do elektromobilov, aby mohli lepšie konkurovať ázijským dodávateľom. Ďalej začleniť environmentálne ciele do štandardov pre banky, finančných poradcov a poisťovateľov a nasmerovať bilióny eur do udržateľných investícií. Aby sa to všetko premietlo do reality, každý z uvedených aktérov potrebuje špecifickú legislatívu. Rôzne návrhy vypracované v Bruseli potom prechádzajú legislatívnym procesom EÚ, ktorý zvyčajne trvá viac ako rok.
2. Ako sa zatiaľ darí?
Európsky 27-členný blok sa zaviazal znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov najmenej o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Na konci desaťročia by mal byť dokončený plán známy ako „Fit for 55“, ktorý zahŕňa napríklad aj to, že v rámci obchodovania s uhlíkovými emisiami sa budú povolenia na znečisťovanie dostávať ťažšie. Od roku 2024 sa systém postupne rozšíri tak, aby zahŕňal námornú dopravu. Letecké spoločnosti budú takisto musieť platiť viac za znečistenie, pričom do roku 2026 budú bezplatné kvóty postupne buď zrušené, alebo sa použijú ako stimuly na podporu vývoja lietadiel poháňaných elektrinou, prípadne čistými palivami.
V priebehu nasledujúceho desaťročia sa postupne zavedie takzvaná uhlíková hraničná daň. Cieľom je chrániť európsky priemysel počas transformácie tým, že niektoré cudzie spoločnosti budú platiť za znečistenie, ak chcú dovážať tovar do eurobloku. Nové autá budú musieť do roku 2035 spĺňať limity nulových emisií, čo v konečnom dôsledku znamená konečnú pre nové vozidlá so spaľovacím motorom, okrem výnimky pre syntetické alebo e-palivá.
3. Sú všetci na palube?
Žiadny líder verejne nespochybnil hlavný cieľ klimatickej neutrality. Niektorí vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona však vyzvali na prerušenie nových opatrení, keďže v súvislosti so zavádzaním zmien čelia obrovským nákladom a boja sa ich potenciálneho nepriaznivého vplyvu na voličov. Vlády sú už teraz pod veľkým tlakom pri riešení postpandemických ekonomických problémov, energetickej krízy spôsobenej ruskou inváziou na Ukrajinu, ako aj v dôsledku rastúcich nákladov na vojnu a silnejúcej konkurencie zo strany USA a Číny v oblasti zeleného priemyslu.
Vášnivé diskusie o pravidlách pre emisie automobilov a obnoviteľné zdroje energie, keď Nemecko bojovalo za ochranu svojho automobilového priemyslu a Francúzsko sa snažilo o väčšiu úlohu pre svoj sektor jadrovej energie, odhalili protichodné národné záujmy. Kritické hlasy otvorili dvere pre ostatných. Poľsko v júni uviedlo, že zákaz spaľovacích motorov a ďalšie opatrenia predloží súdu EÚ, pričom tvrdilo, že takéto drastické kroky by poškodili jeho ekonomiku.
4. Koľko to bude stáť?
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odhadla, že na splnenie klimatických cieľov do roku 2030 budú potrebné investície vo výške 470 miliárd eur. Nemecko očakáva, že len náklady na transformáciu jeho plynofikačnej siete a vykurovania dosiahnu do konca desaťročia až 14 miliárd eur, čo je prvý oficiálny odhad. Ďalšie spoločné požičiavanie si peňazí sa však medzi šetrnejšími členskými štátmi, ako sú Nemecko či Holandsko, považuje za neprijateľné. Nádejou namiesto toho je zmobilizovať súkromný sektor, aby investoval do zelených technológií.
Existuje aj plán na získanie niektorých príjmov na trhu s uhlíkom. Okrem toho všetkého však treba rátať s rizikom, že dodávatelia palív prenesú na občanov dodatočné náklady za vykurovanie domácností, alebo hrozí zvýšenie cien na čerpacích staniciach. Blok dúfa, že pre najzraniteľnejších príde pomoc v podobe sociálneho fondu vo výške 87 miliárd eur. Napriek tomu to bude pravdepodobne len kvapka v mori.
5. A čo pracovné miesta?
Najmä v tradičných ekonomických sektoroch, napríklad medzi pracovníkmi uhoľných baní v Poľsku alebo výrobcami automobilových dielov v Nemecku vládnu veľké obavy. Výroba spaľovacích motorov si vyžaduje viac dielov, a teda aj viac pracovníkov ako výroba elektromotorov, čo vysvetľuje, prečo Nemecko a Taliansko – ďalšia automobilová veľmoc – žiadali v otázke alternatívnych palív o výnimku.
Spoločnosť Ford Motor začiatkom tohto roka uviedla, že v dôsledku prechodu na elektrické vozidlá zruší v celej Európe približne 3 800 pracovných miest, pričom najviac postihnutí budú pracovníci v Nemecku a Spojenom kráľovstve. Ale existujú aj potenciálne príležitosti. EÚ označuje svoju zelenú dohodu za novú stratégiu hospodárskeho rastu. Odhaduje sa, že do konca dekády bude potrebných 3,5 milióna nových pracovných miest, aby sa splnili ciele bloku v oblasti obnoviteľnej energie, v porovnaní s 1,3 milióna zamestnaných v sektore obnoviteľnej energie EÚ v roku 2020.
6. Aké sú pred nami výzvy?
O vyhliadkach vyjadril koncom júna pochybnosti aj Európsky dvor audítorov. „Nič nenasvedčuje tomu, že by bolo k dispozícii dostatočné financovanie na dosiahnutie ambicióznejších cieľov do strany roku 2030, najmä zo súkromného sektora,“ uvádza sa v správe dvora audítorov. Medzitým EÚ začala diskutovať o klimatických cieľoch do roku 2040. Najťažšou a politicky najcitlivejšou oblasťou je poľnohospodárstvo. Do hry budú musieť vstúpiť aj vznikajúce technológie, ako je odsávanie uhlíka zo vzduchu. Ekologická transformácia bude jednou z najhorúcejších tém vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024.
Tieto výsledky by mohli ovplyvniť, ako rýchlo bude EÚ postupovať v budúcich opatreniach v oblasti klímy. Vrcholný predstaviteľ EÚ v oblasti klímy Frans Timmermans varoval, že Zelená dohoda bude paralyzovaná politickými nezhodami. Zatiaľ čo prieskumy ukazujú, že Európania boj proti klimatickým zmenám jednoznačne podporujú, to či budú ochotní znášať aj s ním spojené náklady, až také jasné nie je.
Ako príklad slúži navrhovaný nemecký zákon, ktorý by zakazoval predaj nových kotlov na fosílne palivá. Tento krok takmer rozbil vládnu koalíciu a už sa chystajú legislatívne výnimky. Pred vyššími cenami varujú aj letecké spoločnosti a ďalšie odvetvia. Zelení sú pod tlakom v celej Európe, zatiaľ čo strany ako krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko, ktorá popiera, že ľudia majú vplyv na globálne otepľovanie, ich v prieskumoch valcuje.
Ďalšie dôležité správy
