Ak totiž krajinu ostatná Veľká recesia zastihla s bilanciou verejných financií okolo mínus dvoch percent HDP (deficity v rokoch 2007-8), schodok pomohla vystreliť až k ôsmim percentám ročného výkonu ekonomiky (roky 2009-10). Rovnaký šok pri vyrovnanej bilancii by znamenal prepad do deficitu „len“ okolo šiestich percent HDP.
Ako by sa vyvíjal dlh s krízou pri vyrovnanom rozpočte v roku 2020 Zdroj: TREND
To by pri rovnako veľkom hospodárskom šoku, vývoji HDP a rovnakej neskoršej konsolidácii príjmov a výdavkov štátnej kasy ako v rokoch 2009 až 2020 znamenalo menší následný nárast dlhu, ako nastal po roku 2008.
Kým skutočný nárast v rokoch 2008-13 dosiahol až 26 percentuálnych bodov (p. b.) HDP, v prípade teoretického príchodu rovnakej krízy v roku 2021 by to pri vyrovnanom rozpočte bol následný nárast len o 12 p. b. V prípade polovične silnej krízy dokonca len 4,4 p. b.
Presne nato sú aj povolené maastrichtské tri percentá pre deficit – aby v prípade príchodu horších časov štátna kasa vedela reagovať podporou ekonomiky schodkovým hospodárením do troch percent HDP. Na to však najprv potrebuje v dobrých časoch svoju bilanciu posunúť na nulu či do prebytku.
Slovenský ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti však navyše ústavné hranice na maximálne verejné zadlženie od tohto roku postupne znižuje. Preto by pri hypotetickom príchode rovnako veľkej krízy v roku 2021 nestačil ani vyrovnaný rozpočet v roku 2020. Zadlženie by v takomto scenári narástlo až nad hornú hranicu dlhovej brzdy.
