Prečo je 150 magické číslo a čo boháči vypúšťajú do záchoda

Niekde v Austrálii sa nachádza zvláštne laboratórium, ktoré zhromažďuje neobvyklý študijný materiál – ľudský odpad od pätiny populácie na kontinente. Vzorky sa zbierajú z čističiek odpadových vôd po celej krajine, zmrazujú ich a posielajú výskumníkom. Sú bohatým zdrojom vedomostí o tom, aké sú stravovacie a drogové návyky ľudí.

Z prvých analyzovaných údajov napríklad vyplynulo, že čím je komunita bohatšia, tým zdravšiu stravu konzumuje. Výkaly ľudí pochádzajúci z vyšších socio-ekonomických oblastí obsahovali viac stôp po vlákninách, citrusoch či kofeíne. Autori analýzy naznačujú, že denná konzumácia espressa či mletej kávy charakterizuje skôr vyššiu príjmovú triedu.

Ľudia z opačného spektra, chudobní a sociálne slabší, zase vykazovali vysokú spotrebu rôznorodých liekov či drog. Viac si o výsledkoch, metodike a okolnostiach výskumu môžete prečítať na portáli BBC.

Minimalizmus

V čase nadmerného konzumu a spotreby sa prirodzene vyvinulo hnutie, ktoré sa usiluje o pravý opak. Pred pár rokmi vznikol zaujímavý dokument Minimalism: A Documentary About the Important Things, ktorý kritizuje honbu za materiálnymi vecami, približuje život ľudí, ich odchod z korporátu a snahu o odpútanie sa od hmotných statkov. Pozrieť si ho môžete aj na Netflixe.

V súvislosti s minimalizmom odporúčame aj rozhovor s Andreou Richardson. Je to blogerka a autorka knihy Minimalistický domov. Život v prebytku, spojený s neustálym sťahovaním vecí ju motivoval k radikálnej zmene. Predala 80 percent svojho majetku, zredukovala deťom hračky na minimum a smartfón vymenila za tlačidlovú Nokiu.