Hovorí sa, že sex v nadpise predáva. Toto je čiastočne test, či je to pravda aj v prípade, ak ide o nezáujem oň. Nezáujem o partnerstvá v krajine, kde viac ako štvrtina ľudí už dosiahla dôchodkový vek, možno poskytuje pohľad do budúcnosti pre ostatný vyspelý svet.
Hneď dve britské médiá sa pustili do hlbokej analýzy prekvapivého fenoménu: sekkusu šinai šokogun, hovoria tomu japonské noviny. Syndróm celibátu. Vo vymierajúcej krajine so svetovo najstaršou populáciou stratili mladí záujem o vzťahy, deti a dokonca aj o sex. Aspoň ten reálny. Dva rozdielne pohľady na ten istý fenomén ponúka BBC a The Guardian.
Zdroj: Foto - SITA / AP
Každý, kto zažil herpes vie, ako rád tento ľudský vírus cestuje. Stačí jedna rodinná stretávka a do týždňa má aspoň niekto z účastníkov na ústach chrastu. Americkí genetici ale využili fakt, že vírus herpesu s ľudstvom naozaj cestuje, a to doslova, už státisíce rokov. A na základe jeho mutácií v rôznych kútoch sveta vytvorili mapu jeho cesty. A s ním, logicky, aj hostiteľa – človeka. Teórie o zrode Homo sapiens a jeho migrácie po svete majú zas o jeden silný podporný argument viac.
Ešte v časoch socializmu slovenské relácie o technológiách radi spomínali francúzsky Minitel – počítačový terminál, ktorý mohol využívať každý zákazník pevnej linky. Okrem primitívneho internetu však už pred tridsiatimi rokmi poskytoval to, čomu sa dnes módne hovorí distribučná platforma. Ktorá za celú dobu existencie, zdá sa, dosiahla obrat vyšší než sa zatiaľ podarilo applovskému AppStoru. Veľkú časť tržieb tvorili samozrejme erotické aplikácie a zoznamky.
Minitel Zdroj: Flickr / Frédérique Voisin-Demery
Mor alebo aj čiernu smrť je časťou, ktorú si zo stredovekých dejín pamätá azda každý. Preto môže prekvapiť, že táto choroba nie je len históriou. Medzinárodní odborníci varujú pred morovou epidémiou – na Madagaskare. Bez výrazného zásahu hrozí, že v krajine, ktorá zaznamenáva najviac prípadov na svete – za vlaňajšok 256 – sa rozpúta epidémia. Jej ohniskom majú byť preplnené nehygienické väznice, odkiaľ síce nemôžu odísť nakazení väzni, no otvorené dvere majú ich návštevníci. A predovšetkým krysy.
Koľko je dobrá cena za elektrinu? A čo tak mínus sto eur za megawatthodinu? Pretože takú úroveň v júni na chvíľu naozaj jej cena v Nemecku dosiahla. Rozsiahly materiál The Economistu o európskej energetike a jej problémoch prichádza akurát v čase otvorených debát o dokončovaní Mochoviec. Economist účtuje neľútostne: cena aktív európskych firiem v sieťových odvetviach klesla za uplynulých päť rokov o pol bilióna eur, to je viac než krízové straty bánk. S investíciami teda radšej počítať netreba.
Zdroj: Foto - Maňo Štrauch
Kniha na tento týždeň: Londýnske metro tento rok oslávilo 150 rokov existencie. Rozbehlo sa v čase, keď mala železnica len 30 rokov a o elektrine sa ani nechyrovalo. Asi najvýznamnejší britský železničný novinár Christian Wolmar sa v knihe The Subterranean Railway venuje hlboko a podrobne okolnostiam vzniku metra, ale aj praktickým veciam: napríklad ako presvedčiť ľudí, aby vôbec cestovali pod zemou? Marketing nového vynálezu musel byť totiž rovnako novátorský, ako metro samotné. Každý, kto v Londýne strávil nejaký čas, si rozsiahlu históriu budovania podzemnej železnice vychutná. A okrem iného sa dozvie, odkiaľ sa vzali mená rôznych liniek či ako metro významne prispelo k rozkošateniu hlavného mesta britskej monarchie. Alebo aj to, že metro vyvolalo vlastný realitný boom: akonáhle sa niekde vystavala stanica metra, hodnota pozemkov a nehnuteľností v okolí okamžite vyskočila a okolo sa začalo s výstavbou.
