Viacerí slovenskí športovci, Sagan, Tóth, Zuzulová, Cibulková, dosiahli tento rok životný úspech, aj keď vo vrcholovom športe sú už dlhšie. Čo podľa vás nakopne vrcholového športovca k tomu, aby prekonal samého seba a dostal sa ešte vyššie?
To, že máte v realizačnom tíme človeka, ktorý vás presvedčí, že máte na to, aby ste sa zlepšovali. Zvyčajne to býva tréner, alebo niekto, kto je s tým borcom každý deň, čo zvyčajne bývajú maséri alebo fyzioterapeuti. Ak to nie sú submisívne typy, aj oni patria medzi motivačné faktory. Tréner môže byť dobrý aj zlý motivátor. Zlý motivátor je vtedy, keď vidí svoj prospech a využíva športovca vo svoj prospech. Čo našťastie nie je prípad Sagana, Tótha a s tými lyžiarkami to je tiež, si myslím, v poriadku.
Začnime teda olympijským medailistom v chôdzi, Matejom Tóthom.
Uňho musíme vidieť jeho vnútro. Implementoval do seba pravdepodobne nejaké východné techniky. On sa presvedčil, že keď bude dodržiavať tento druh životosprávy, výkonnosti, metodiky, tak sa posunie, trebárs o minútu. A keď sa posunie o minútu, prečo by sa neposunul o dve.
Čo je to tá metóda Mateja Tótha?
Osvojil si odporúčania, ktoré dostal, či to je stravovanie, riešenie biorytmu, spánková a iná regenerácia, podporné prostriedky. A spojil to s vierou v úspech, ktorá je u mnohých spojená s vierou v niečo. Nemusí to byť len náboženstvo, môže to byť viera v disciplínu. Máte veľké príklady, že športovec sa začal zaujímať o budhizmus, zen. Všetci sa čudujú, ako sa môže o to zaujímať kresťan. Ale ako hovoril nedávno zosnulý Leonard Cohen, zen nie je o náboženstve, ale o disciplíne.
Pavel Malovič Zdroj: Milan David
Teraz, keď je majster sveta a olympijský víťaz, kde nájde motiváciu posúvať sa ďalej?
To je ťažký problém. Aj by som rozumel, keby s tým skončil. Tóth si môže povedať: Toto som dosiahol, zažívam istý druh úspechu, ktorý je až glorifikovaný, a vidím, že by som mohol niečo dobré urobiť pre taký netradičný šport, akým je chodenie. Tóth sa možno stane nositeľom posolstva, čo je pre zdravie človeka dobré. Neviem určite, či má pred sebou takúto víziu, ale myslím si, že áno a mohol by strhnúť veľa ľudí. Niečo podobné vidíte na Hrbatom. On síce ukončil kariéru, ale išiel do Turecka, kde sa stal reprezentačným trénerom a Turci veľmi poskočili. Alebo Hrbatého tréner Vajda. Šiel k Djokovičovi a dostal ho ďalej, ako predchádzajúci tréner.
Peter Sagan sa v pretekoch často objavoval na druhom mieste. Teraz obhájil titul majstra sveta. Ako to dosiahol? Čo pomohlo jemu?
Sagan je špecifický prípad, keď porovnávame jeho povahové vlastnosti s Tóthovými. Sagan je veľmi ctižiadostivý človek, ale vie brať veci s nadhľadom a s humorom. Zároveň, akokoľvek sa bavíme o tej jeho stajni, o tom Tinkoffovi, práve tam zaznamenal úspech. To znamená, niekde tam je kľúč. A určite to nie sú len financie. Možno ho naučili, ktoré z jeho vlastností kedy a kde dokáže využiť. A myslím si, že uňho má nezanedbateľný vplyv jeho partnerka. Či už bol ženatý alebo bola len partnerka, tak si myslím, že tá motivácia pochádza aj od nej. Dobrý vzťah je silným motivačným faktorom. Veľmi často sa to stáva aj v kolektívnych športoch. Keď je futbalista a hokejista bez záväzkov, nie je až taký vyrovnaný. Partnerka pomáha aj v prípade Hamšíka a Škrteľa.
Poznáte aj nejaké opačné prípady, keď zlý partnerský vzťah alebo nezdravý osobný život môže viesť k tomu, že sa športovcovi nedarí?
Ja si myslím, že klasickým príkladom nevyrovnanosti je Miňo Stoch. Strieda partnerky, má poklesky životosprávy, nevie odolať vplyvom prostredia. Kým bol v Anglicku, všetko bolo ako tak v poriadku. Keď sa dostal do Turecka, rozvíril sa. Potom máte také veci, že niekomu je v zahraničnom klube odriekané a keď príde domov, má pocit, že si to musí za dva dni vynahradiť. Takých prípadov je milión, len sa o nich nevie a už sa zdisciplinovali. A to súvisí s rodinou a s partnerkou. Chcú byť dobrými otcami. Všimnite si, že Zuzulová mala veľké výkyvy, lebo s ňou bol iba otec, čo nie je vždy to pravé orechové, ale keď sa vydala, tak sa stabilizovala a robí veci, ktoré predtým nerobila. Zvýšila kvalitu výkonu, je vyrovnanejšia, je otvorená médiám viac ako predtým.
Čo podľa vás pomohlo Zuzulovej?
Ja si myslím, že manželstvo, to že inde býva, že má iné prostredie okolo seba, že žije oveľa pokojnejšie. Dôležité je aj to, akú osobnosť rodina vychová. Poviem vám príklad: Jedna slávna tenistka sem (na športovú kliniku) prišla ešte ako trojročná. Prvýkrát tu videla bábiku, lebo predtým videla len loptičku a raketu. Stala sa fantastickou hráčkou, do 18 rokov bila Grafovú aj Sabatiniovú ako žito. Lenže sa to potom preklopilo, dostala sa spod otcovského vplyvu, v 18-tich už mala všetko. Nemala motiváciu, nevedela si to v hlave upratať. Otec, ako každý iný stratí autoritu po istom období. Začala si to riešiť sama a nevedela si nájsť cestu.
Prečo pokojný a vyrovnaný partnerský život športovcom pomáha?
Pretože oni žijú celý život v strese. Či príde načas na tréning, či nebude zápcha, či bude mať dobrú raketu, dobrý sneh, či si tréner niečo na neho vymyslí.
Pavel Malovič Zdroj: Milan David
Nie je ten stres pozitívny? Nepomáha im k zlepšovaniu výkonov?
Pozitívny stres je v prípade individuálneho športovca 20 percent. Ten zvyšný stres je negatívny. Ak máte dobrú motiváciu, tak to vyrovnáte, aspoň 50 na 50. Tie negatívne stresy vie najlepšie odbúravať tréner. Výborný motivátor je tréner Žiliny Adrián Guľa. Našiel kľúč. Pochopil mentalitu tých chlapcov, ktorí idú spolu od detstva, a pochopil aj to, že ich musí tak zaujať, aby nechceli hrať stolný futbal ani playstation, ani sedieť ešte s mokrými hlavami v kaviarni. Ukázal im, že ihrisko je ich druhý domov. Samozrejme, že s tým sa spájajú aj dobré sociálne podmienky. Tí hráči boli tak trochu gangstri, ale Guľa to z nich za dva roky dokázal dostať. Ihrisko nepovažujú za nútené práce, ale za druhý domov.
Zaujímavým prípadom je aj najlepšia slovenská tenistka Dominika Cibulková. Tá tiež zaznamenala tento rok životný úspech, keď vyhrala Turnaj majsteriek v Singapure a dostala sa na piate miesto v rebríčku WTA. Čo vidíte za týmto úspechom?
Ja si myslím, že za tým stoja dvaja muži – jej tréner, ktorý jej rozumie. Zároveň jej aj vyhovie, ale tak, že to nejde proti jej hre. Druhá vec je, že si našla dobrého partnera, ktorý sám na sebe pracoval, aby ona bola lepšia. Toto dosiahla, keď sa vydala. Dovtedy kolísala. Zdravotne sa začala cítiť absolútne fit, mala vôľu, lebo chce byť najlepšia, ale hlavne si myslím, že si to zrovnala v hlave. A plus si našla ten servis fyzioterapeuta a maséra, ktorý jej vyhovuje.
Do akej miery ovplyvňuje úspech športovca partnerský vzťah a do akej miery jeho tím?
Ide o to, či je ten partner vysnený. Musí byť absolútny a vyrovnaný partner, nesmie byť submisívny. Vtedy môže byť ten pomer 50:50. To máte problém Kvitovej, ktorá tých partnerov strieda, nie je tam chémia, ani rovnocennosť. Pritom je lepšia tenistka ako Cibulková, ale je nevyrovnaná, nevie si nájsť partnera, ktorý by pri nej vydržal. Toto sa Cibulkovej podarilo.
Kedy ste začali vnímať vplyv partnera ako významný faktor?
Môj profesor bol lekárom v Slovane a ja som tam chodil ako decko. Vždy hovoril, že futbalistu treba čím skôr oženiť. Vtedy bude podávať dobrý výkon.
Aký vplyv na úspech športovca má rodinné zázemie?
Rodina je základ motivácie – či už sociálny, ale aj ekonomický. Aj ekonomický aspekt môže byť pozitívnou motiváciou, to neznamená rozhadzovať, ale poskytnúť stabilitu. Napríklad Dominik Hrbatý má dobrého a ambiciózneho otca, ktorý mu pomohol. Jeho brat je zase úspešný v inom sektore. Hrbatého nebolo treba veľmi motivovať, lebo on chcel. Jemu neprekážalo, že skončil o šiestej tréning a potom ešte išiel robiť kondičku do Malých Karpát, 60 kilometrov na horskom bicykli.
Pavel Malovič Zdroj: Milan David
Teraz je taká doba, že väčšina rodičov posiela deti do krúžkov a mnohí túžia potom, aby z nich vyrástli špičkoví športovci, minimálne od určitého veku, ale vo väčšine prípadov to nevyjde. Aký prístup by mal zvoliť rodič, aby to vyšlo?
Určite si nemyslieť, že jeho nenaplnené ambície splní jeho dieťa. Veľmi často sú to bývalí neúspešní športovci a vidia sa v tom dieťati od malička. Myslím si, že v prvom rade by bolo dobré, keby mal dobrého doktora alebo kliniku, kde by mu povedali jasne, že to decko má na to, alebo nemá. Či má na tenis, alebo má na hádzanú. Najhorší je typ rodiča, ktorý príde za trénerom a povie: Počúvaj, keď bude môj syn hrávať, dám ti každý mesiac dvesto eur.
A rodič musí byť pre dieťa dobrý vzor. Keď chce, aby bol dobrý hokejista alebo tenista, nesmie prísť na tréning a fajčiť pritom. Ale ani doma. A nesmie dať nikdy tomu decku najavo, koľko peňazí doň vložil. Reči typu: Toľko peňazí sme zaplatili a stále hráš zle, nefungujú. Ja som doktor, mám dve deti, ale od žiadneho som nechcel, aby sa stalo doktorom. Načo? Vybrali si svoju cestu.
V živote športovca sú však momenty, keď sa mu nechce. Ako by sa v takej situácii mal zachovať rodiť?
Musí sa s ním rozprávať. Musí mať plné portfólio príkladov, ktoré sú zrozumiteľné. Dnes deti nečítajú knihy, nemajú knižných hrdinov. Pozitívnym hrdinom sa dnes deti smejú. Rodič musí vysvetliť, ako sa lámal život v pätnástich rokoch u neho a ako sa lámal u tých, ktorí by mohli byť potenciálnym vzorom. Kladie to zvýšené nároky na rodiča. Nestačí, že ho bude voziť do toho krúžku alebo ho zúrivo sledovať na tréningu, ale musí mu byť absolútny dôverník, aby sa nešiel poradiť za kamošmi, aby on mal najlepšie portfólio vzorov a ciest. Dnes vám rodičia povedia, že na to nemajú čas. Ale keď ho nemajú, nemôžu chcieť mať dobrého športovca. Nestačí, že majú trénera. Musí tam byť tá rodina, aby zvládli pubertu.
Je puberta najťažším obdobím z hľadiska motivácie?
Je to zlomové obdobie. Dnes nastupuje oveľa skôr ako v minulosti a musíme byť na to pripravení. Pubertiak začne hovoriť, že kašle na to, tréner je zlý a neviem čo všetko. Rodič musí k nemu prísť, nemôže si povedať: To prejde, je v puberte. Druhé kritické obdobie je, keď prekoná pubertu. Začne sa blížiť 18-ty rok, prechod k dospelým a on si začne hovoriť, ja to asi nezvládnem. V dospelosti je už problém len zranenie a choroba.
Pavel Malovič (64)
Pavel Malovič Zdroj: Milan David
Od roku 1977 až donedávna bol lekárom futbalových a hokejových mužstiev. Medzi nimi bola napríklad československá futbalová reprezentácia, ktorá v roku 1990 získala piate miesto na Majstrovstvách sveta v Taliansku. Bol tiež lekárom zápasníkov a napríklad aj tenistu Dominika Hrbatého. Od roku 2002 pôsobí ako dopingový komisár UEFA. Dnes vedie Kliniku telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice Bratislava. Prednáša na univerzitách, často sa objavuje v médiách a píše knihy – odborné publikácie, osvetové knihy o zdravom životnom štýle, ale aj beletriu a hudobné texty.
