Prezident Si Ťin-pching sa Čínu snaží prezentovať ako silného obchodného partnera – alebo nebezpečného protivníka – prakticky každej krajine, o ktorej si myslí, že bude v 21. storočí úspešná.
„Vzostup Východu a úpadok Západu“ je jeho motto, uvádza portál Politico. Ale v Číne aj Európe sa začína rozprávať iný príbeh: Snaha Pekingu vydobyť si globálnu ekonomickú nadvládu nie je taká priamočiara.
Po zmiernení pandemických obmedzení Čína vykazuje len slabý rast HDP. Trh s nehnuteľnosťami je v kríze a nezamestnanosť mladých ľudí stúpla na nebezpečnú úroveň, pričom jeden odhad hovorí až o 50 percentách. Súkromní podnikatelia stále viac žijú v strachu z toho, čo štát urobí s ich podnikmi; spotrebitelia prestali míňať tak, ako v dobrých predkovidových časoch.
V Šanghaji, Londýne a New Yorku teraz čínske aj zahraničné firmy zápasia s novým scenárom: Čo ak spomalenie čínskej ekonomiky bude pretrvávať?
„Riziká veľkej hospodárskej krízy v Číne alebo možno pravdepodobnejšie bezprostrednej stagnácie udržateľného hospodárskeho rastu sa zvyšujú,“ povedal expert Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku Jacob Kirkegaard. Čo sa stane s čínskou ekonomikou, bude mať podľa neho vplyv aj pre zvyšok sveta.
Podľa najnovších štatistík rástla čínska ekonomika v druhom štvrťroku tohto roka slabým tempom, pričom HDP v apríli až júni vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom len o 0,8 percenta. Medziročne sa HDP v druhom štvrťroku zvýšil o 6,3 percenta, čo je menej, ako sa predpokladalo (7,3 percenta).
Problém neskrývajú ani lídri komunistickej strany. Na svojom každoročnom straníckom zasadnutí, ktoré určuje tón pre smerovanie hospodárstva po zvyšok roka, predstavitelia strany usúdili, že ekonomika „čelí novým ťažkostiam a výzvam najmä v dôsledu nedostatočného domáceho dopytu, ťažkostiam vo fungovaní niektorých podnikov“, s tým, že existujú podľa nich aj mnohé riziká a skryté nebezpečenstvá v kľúčových oblastiach; vonkajšie prostredie je zložité, dodali.
Ako znížiť riziko
Vlády v Európe, ako aj v Spojených štátoch radikálne prehodnocujú svoju vlastnú ekonomickú zraniteľnosť. Ruská invázia na Ukrajinu ich núti, aby znížili svoju závislosť od dodávateľských reťazcov kontrolovaných potenciálne nepriateľskými režimami. Európa sa do značnej miery zbavila závislosti od dovozu ruských fosílnych palív, ale zostáva závislá od Číny, pokiaľ ide o kritické suroviny potrebné na výrobu batérií. Tie sú dôležité pre prechod na zelenú energiu.
Západní lídri od Ursuly von der Leyenovej až po amerického prezidenta Joea Bidena teraz bežne hovoria o potrebe „zbaviť sa ekonomického rizika“ zo strany Číny. Nebezpečenstvo príliš úzkeho prepojenia s čínskou ekonomikou si začal dokonca uvedomovať aj nemecký líder Olaf Scholz, ktorý je tradične považovaný za hlavného vyslanca Európy v oblasti čínskej politiky.
Minulý rok za zatvorenými dverami na októbrovom summite Európskej rady O. Scholz zdieľal svoje obavy z výhľadu Číny. V prejave krátko pred svojou prvou cestou do Pekingu kolegom z EÚ povedal, že ak Peking nezvládne svoju krízu, môže sa spustiť „obrovská finančná kríza“.
Sťahujú sa z Číny
Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa chystá odstúpiť od dohody, na základe ktorej sa Rím zaviazal stať sa súčasťou iniciatívy Nová hodvábna cesta, čo je plán infraštruktúry Si Ťin-pchinga. Aj vláda francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona zaujala v posledných týždňoch kritickejší postoj voči Pekingu, najmä pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine.
Niektoré západné spoločnosti už hľadajú možnosti pre svoje výrobné kapacity aj inde ako v Číne. Podľa prezidenta Obchodnej komory EÚ v Číne Jensa Eskelunda 11 percent oslovených podnikov minulý rok uviedlo, že uvažujú o odchode z Číny. Tento rok presne rovnaký počet spoločností oznámil, že sa už rozhodol odísť.
„Keď sedíte v ekonomike, ktorá rastie o desať percent ročne, je to dobré pre každého,“ povedal J. Eskelund. „Ak spomalíte na päť percent, 5,5 percenta, jednotlivé sektory ekonomiky nebudú rásť rovnakým spôsobom ako predtým,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
