Prečo Amerika volí podľa zákona z 18. storočia

Američania si v utorok budú vyberať nového prezidenta. Prieskumy sú tak tesné, že odhadnúť výsledok súboja demokrata Baracka Obamu a republikána Mitta Romneyho ja prakticky nemožné. Tak či onak, voliči rozhodujú o budúcom prezidentovi len nepriamo. Prezidentské voľby v Spojených štátoch prebiehajú podľa volebného zákona z 18. storočia tak, že oficiálne rozhodnutie o budúcom prezidentovi padne až po sčítaní hlasov z „Grémia voliteľov“ 7. januára 2013.

Pri hlasovaní si Američania nebudú vyberať priamo Mitta Romneyho alebo Baracka Obamu. Na hlasovacom lístku – väčšinou už elektronickom – bude doslova napísané: „Volitelia za Baracka Obamu a Josepha Bidena“ a „Volitelia za Mitta Romneyho a Paula Ryana“. Hlasovať budú teda za zástupcov, ktorých si vyberajú jednotlivé štáty spomedzi bezúhonných občanov. Títo zástupcovia potom volia prezidenta podľa mandátu od voličov.

„Je výlučne v kompetencii jednotlivých štátov, ako si týchto voliteľov vyberú. Väčšinou ich nominujú politické strany na úrovni jednotlivých štátov. Jedinou podmienkou je, že voliteľom nesmie byť člen Kongresu, ani osoba, ktorá má zo vzťahu k federálnej vláde akýkoľvek finančný profit, vrátane platu štátneho zamestnanca,“ vysvetľuje pre TREND špecialista na ústavné právo v Library of Congress Thomas Neale.

Víťaz berie všetko

Výrazná väčšina štátov USA vyberá voliteľov systémom „víťaz berie všetko“, kedy stačí nadpolovičná väčšina hlasov ľudí na to, aby bolo jasné, či sa do „Grémia voliteľov“ dostanú výlučne ľudia navrhnutí demokratmi alebo republikánmi. Výnimkou sú len štáty Maine a Nebraska, kde sa volitelia medzi jednu a druhú stranu rozdeľujú proporcionálne, podľa počtu hlasov voličov.

Počet voliteľov za jednotlivé štáty je fixne daný počtom ich obyvateľov a zastúpením v Kongrese. Na obrovskú Kaliforniu ich pripadá 55 z celkového počtu 538 voliteľov. Na maličký Vermont traja. V histórii USA sa stalo trikrát – v rokoch 1876, 1888 a 2000 (Bush/Gore), že prezident získal potrebnú väčšinu hlasov voliteľov, hoci podľa počtu hlasov od bežných voličov by prehral.

Podľa T. Nealea tento systém odzrkadľuje dvojakú moc každého voliča. „Každý človek volí ako občan USA a takisto ako rezident toho ktorého štátu. Týmto systémom ústava garantuje vyváženie moci v Spojených štátoch tak, že jednotlivé štáty si principiálne držia svoju silnú pozíciu vo vzťahu k prezidentovi aj ku Kongresu, povedal T. Neale.“

Neoficiálne výsledky budú známe už v stredu. Jednotlivé štáty však budú v prípade spochybnenia výsledku ešte prepočítavať hlasy. Definitívne určia svojich voliteľov do 11. decembra. Volitelia sa následne stretnú na radniciach v hlavných mestách jednotlivých štátov 17. decembra, kedy oficiálne zvolia budúceho prezidenta. V tejto fáze však ešte stále bude tajné, ako jednotliví volitelia hlasoval. Slávnostné a verejné sčítavanie ich hlasovacích lístkov je v Kongrese naplánované na 7. januára 2013.

Volitelia môžu zlyhať

Na celom procese je zaujímavé, že len v 26 štátoch sú volitelia zákonom povinní hlasovať tak, ako rozhodla väčšina voličov v ich štáte. Vo zvyšku štátov USA ich k tomu zaväzuje len tradícia. Magazín Politico pripomína, že v histórii sa štyri razy stalo, že voliteľ úmyselne alebo omylom hlasoval za opačného kandidáta. Dnes sa špekuluje minimálne o piatich menách ľudí, ktorí v prípade tesného výsledku môžu hlasovať proti strane, ktorá ich nominovala.

“Ak by hrozil pomer 269:269, rozhodol by jediný hlas. Ústava ale pamätá aj na pat. Už raz takáto situácia nastala v roku 1876. Grémium voliteľov vtedy nedokázalo zvoliť prezidenta väčšinou hlasov, a tak na rad prišlo hlasovanie v novozvolenom Kongrese. Každý štát tam má potom jediný hlas a prezidentom sa stane ten, kto získa väčšinu v Snemovni reprezentantov a viceprezidentom ten, kto získa väčšinu v Senáte,” hovorí T. Neale s tým, že takúto krajnú situáciu tento rok neočakáva.

V Bielom dome by tak nastala zvláštna situácia. Republikán Mitt Romney by sa stal prezidentom, nakoľko republikáni po voľbách Snemovňu určite ovládnu. Mužom číslo dva by bol demokrat Joe Biden, pretože v Senáte si väčšinu držia demokrati.