Budova Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom.
Zdroj: TASR /AP

Rastúce úrokové sadzby

V snahe skrotiť infláciu začali centrálne banky zvyšovať základnú sadzu. Podľa niektorých odborníkov sa k tomuto kroku odhodlali neskoro, no o to rapídnejšie (zakaždým o 0,75 percentuálneho bodu).

Americká centrálna banka Fed začala svoj najrýchlejší cyklus sprísňovania od 80. rokov a zvýšila cieľové rozpätie svojej referenčnej úrokovej sadzby o viac ako štyri percentuálne body na 4,25 až 4,5 percenta. Po ňom nasledovali ďalšie centrálne banky. Trhy očakávajú vrcholy kľúčovej sadzby medzi 4,5 až piatimi percentami v Británii a Amerike a troma až 3,5 percentami v eurozóne.

Európska centrálna banka naposledy zvyšovala úroky v decembri a podľa jej hlavného ekonóma Philipa Lanea bude pravdepodobne aj v roku 2023 v tom pokračovať, no tieto zvýšenia môžu byť menšie ako v predchádzajúcich mesiacoch. Cieľom ECB je cenová stabilita v eurozóne s tempom rastu inflácie na úrovni dvoch percent v strednodobom horizonte, no tento cieľ sa stále vzďaľuje. Ešte v októbri však spotrebiteľské ceny v 19-člennej menovej únii stúpli medziročne až o 10,6 percenta v dôsledku prudkého zdražovania energií.

V roku 2022 mali aj investori ťažké časy. Množstvo trendov zmenilo v priebehu roka svoj smer, akcie vyleteli aj rekordne padali ako na hojdačke. Akciové trhy však už podľa všetkého majú to najhoršie za sebou. Budúci rok už veľké prekvapenia neprinesie, zhodli sa ekonómovia podľa agentúry Reuters, pričom sa majú dostať na pôvodné úrovne. K lepšiemu zhodnoteniu však nedôjde pre vysoké úroky.