Preč s nezmyslami na hraniciach, covid pass stačí. Turizmu zachránil krk Ústavný súd

Tatry sú teraz v lete poloprázdne, v cestovnom ruchu ubudla polovica turistov, hoteliérom klesli tržby o polovicu, gastro sa kvôli pandémii zvíja dlhodobo v kŕči. Vláda dala svojimi protipandemickými opatreniami od 9. júla slovenskému turizmu ďalšiu ranu.

Čo mesiac, to iné pravidlá

Koronavírus a verejný záujem má vraj mať pred všetkým prioritu, tvrdí rezort zdravotníctva pod vedením Vladimíra Lengvarského, zabúdajúc na pravidlá fungovania covid passov v celej Európskej únii. Tie majú zásadne uľahčovať bezpečný voľný pohyb ľudí, ktorí sa preukážu buď očkovaním, negatívnym testom, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia.

Po nových opatreniach letný biznis zrazu zamrzol. Lodiari reportovali, že lode kotvia v Hainburgu pred Bratislavou a hľadajú cesty, ako Slovensko obísť. Inak by sa museli rozdeliť na očkovaných a neočkovaných, ktorí by sa navyše museli povinne registrovať v systéme eHranica a absolvovať 14-dňovú karanténu. Najskôr na piaty deň by mohli ísť na PCR test.

Českí susedia, ktorí dlhé roky patria medzi našich najčastejších návštevníkov, zostali radšej doma, alebo išli na dovolenku inde. Rovnako i na rokmi vychytené incomingové zájazdy padol temný súmrak. Dnes je opäť všetko inak.

Ústavný súd nečakane pozastavil platnosť novej vyhlášky č. 226/2021  Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) o podmienkach návratu ľudí z cudziny. Upravil i pravidlá o karanténe, registrácii do systému a absolvovaní testov. Rozhodnutie Ústavného súdu bude účinné až po zverejnení v zbierke zákonov. Malo by sa tak stať v nasledujúcich dňoch.

Režim na hraniciach sa teda opäť bude meniť, tentokrát  k lepšiemu. Súd zároveň týmto rozhodnutím obnovil platnosť vyhlášky z júna 218/2021, ktorá upravuje cestovateľský semafor a opäť rozdeľuje krajiny na zelené, červené a čierne. Ľudia sa budú môcť pri vstupe do krajiny riadiť pôvodnými pravidlami spred mesiaca. 

Covid pass Slovensko ignorovalo

Podľa názoru Zuzany Ballaschovej, predsedníčky profesijného združenia Fórum cestovného ruchu, bola nová vyhláška pre firmy takpovediac „podpásovka“. „Práve dlho a pompézne prijímaný „green pas“, ktorý bol akceptovaný vo všetkých európskych krajinách mal garantovať rovnosť možností cestovať pre všetkých obyvateľov, bez ohľadu na ich očkovací status. To však Slovensko, zrejme ako jediný štát v EÚ, ignorovalo,“ poznamenáva.

Slovensko podľa nej zaviedlo vlastné pravidlá vstupu, ktoré deštruktívne pôsobia na cestovný ruch, či už na incoming – ubytovanie a služby domácich poskytovateľov, ale aj na činnosť cestovných kancelárii, ktorým doslova ide o krk.

„Tieto sú navyše povinné do septembra sa popasovať so záväzkami voči klientom, ktoré vyplývajú z minulej sezóny a neuskutočnených zájazdov. Alebo si musia zobrať úver, ktorým sa problém prehadzuje zo štátu a poisťovní výlučne na plecia majiteľov cestovky,“ dodáva Z. Ballaschová. To všetko v situácii, keď návrat do normálu v cestovaní bol prakticky v nedohľadne. Otázkou bolo, či toto predlžovanie agónie stojí za to.

Sezónny biznis v kríze

Sezónni podnikatelia zväčša fungujú v dvoch režimoch. „V prvom režime si počas sezóny musia zarobiť aj na zvyšok roka. V druhom režime sa mimo sezóny snažia získať príjmy z iných činností, teda to svoje podnikateľské riziko majú viac diverzifikované,“ hovorí pre TRED Jaroslava Lukačovičová, účtovná poradkyňa mimoparlamentnej strany Spolu.

Podľa nej je najoptimálnejší model, ak má podnikateľ mimo sezóny možnosť vykonávať aj iné činnosti, ktoré znižujú riziko neúspešnej sezóny.

Najmä krízou najviac zasiahnuté sektory, najmä hoteliérstvo či gastro, dôvod na optimizmus nemajú. Príčin je niekoľko, poznamenáva prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. „Kým v zahraničí vlády spustili univerzálne odškodňovacie schémy a vyplatili z nich peniaze, slovenské firmy musia  znášať množstvo nákladov spôsobených s rozhodnutiami štátu v dôsledku pandémie.“ Druhým dôvodom je nízka predvídateľnosť krokov vlády.

Tá sa podľa J. Solíka prejavuje v počtoch zahraničných turistov, ale napríklad aj na trhu práce, keďže mnohé firmy v oblasti cestovného ruchu nevedia nájsť zamestnancov. Značná časť tých, ktorí pracovali v prevádzkach, ktoré boli mesiace zatvorené, si medzičasom našli inú prácu a kvôli vidine tretej vlny pandémie sa nechystajú vrátiť.

Nové karanténne pravidlá na slovenských hraniciach značne poškodili turistický ruch, varoval podpredseda Asociácie cestovných kancelárií ČR Jan Papež, ktorého citovala česká spravodajská stanica ČT24.

„My, ako cestovné kancelárie urobíme jediné. Odchýlime klientov do iných destinácií, podobných Slovensku, teda do Talianska, Rakúska či Poľska,“ reagoval uplynulý týždeň J. Papež na nové slovenské pravidlá. Obmedzujúce opatrenia údajne postihnú viac ako 150-tisíc Čechov, ktorí sa chystali vycestovať na dovolenku na Slovensko. Česká asociácia im ponúkla alternatívne destinácie.

Slovenský gól do vlastnej bránky

Tohtoročnú sezónu sprevádzalo od začiatku množstvo protichodných informácii, nešťastných nariadení, negatívnych signálov ako zatváranie hraníc, objasňuje pre TREND Marián Bilačič, predseda Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu (SSSCR).

Nie je podľa neho nič horšie ako v potenciálnom klientovi vzbudiť nedôveru či nebodaj strach. A tak hoci na slovenskom semafore zasvietila zelená, vyzeralo to doteraz tak, akoby štát zároveň spustil závory dole. To bol vážny problém pre celý tuzemský trh.

Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj predsedníčka Klubu incomingových cestovných kancelárií Jitka Spillerová. Zatiaľ to podľa nej vyzerá tak, že tohtoročná sezóna bude ešte horšia ako minuloročná, potvrdzuje pre TREND.

„Prísne opatrenia, ktoré platia pre vstup na Slovensku prakticky odrovnali sektor incomingových služieb. Naši zahraniční partneri boli tak či tak opatrní s objednávaním služieb na túto sezónu, aktuálne je však dopyt po službách zo strany zahraničnej klientely takmer nulový,“ dodáva J. Spillerová.

Tento rok podľa SSSCR naznačuje, že zahraničných návštevníkov na Slovensko bude ešte asi o30 až 40 percent menej ako vlani. „Isté uvoľnenie je tu badať, no nádej, že vakcinácia cestovanie uľahčí, sa zatiaľ nenapĺň. Sezóna začala až v závere júna, čo je o mesiac neskôr ako vlani,“ konštatuje M. Biľačič.

Svoj podiel v tom zaiste má aj nevýrazná a opakovane nezvládnutá komunikácia zo strany štátu k zvyšku svetu. „Časté zmeny, no najmä vízia karantény pre nezaočkovaných cudzincov, mnohých priam odradila... V podstate sme si dali vlastný gól,“ dodáva M. Biľačič.

Štatistiky nepustia, turistov ubúda

Medzi najviac zasiahnuté sektory patria najmä hoteliérstvo a gastro. Rok 2020 bol najhorší za posledných 23 rokov pre cestovný ruch, tento rok však bude ešte horší, upozorňoval už pred pár mesiacmi na brífingu generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Marek Harbuľák.

Hotelom a ďalším ubytovacím zariadeniam na Slovensku vlani kvôli dopadom pandémie klesol počet hostí o polovicu, a to na 3,2 milióna. Je to najmenej ubytovaných ľudí za posledných 20 rokov, informoval vo februári tohto roka Štatistický úrad SR. Výrazne sa znížil najmä počet zahraničných turistov, medzi ktorými tradične dominovali Česi, následne Poliaci a Nemci. Známe sú už aj ďalšie dáta.

V prvom štvrťroku 2021 sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu takmer 90 tisíc návštevníkov, čo predstavovalo medziročný pokles o 91,7 percenta. Počet domácich návštevníkov bol nižší o 89,5 percenta a počet cudzincov o 95,7 percenta.

Aj organizovaná turistika dostáva v tejto sezóne riadne na „frak“. Je v ťažkej depresii a len zľahka sa obnovuje. Klienti preferujú skôr cestovanie vo vlastnej bubline, tvrdí M. Biľačič. To generuje dopyt po silne personifikovanej službe. Žiadna „masovka“.

„Klient sa chce cítiť byť váženým hosťom a nielen pochodujúcim mešcom peňazí. Za svoje peniaze chce viac relevatných zážitkov a intenzívny pocit naplnenia cieľa jeho putovania,“ objasňuje pre TREND. Ako dodáva, kto dokáže klientovi pripraviť atraktívny program na mieru a dať mu pocit, že na ňom naozaj záleží, stane sa v službách víťazom roku 2021.

Nové opatrenia sú na obzore

Sezónny, ale aj celoročný biznis, môžu ešte viac komplikovať ďalšie opatrenia štátu. Rezort zdravotníctva na čele s ministrom Vladimírom Lengvarským doručil koncom júna vláde na schválenie návrh novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane a podpore verejného zdravia.

V novele zákona sa uvádza dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení len pre tých, ktorí majú potvrdenie o očkovaní, potvrdenie o prekonaní ochorenia, alebo potvrdenie o negatívom výsledku testu. Neexistuje však žiadne všeobecné nariadenie, smernica, odporúčanie, ani zákon, ktorý by niekomu ukladal túto povinnosť.

Aj preto sa mnohí podnikatelia ohrádzujú proti takýmto opatreniam. Iniciatíva Zachráňme gastro na čele s Jánom Lašom to vníma, ako snahu vyhnať aj pár domácich odvážlivcov z reštaurácií. Kontrolovať očkovanie by vraj mali čašníci a zodpovednosť za prítomnosť neočkovaných ľudí v interiéroch majú mať gastro podniky. A to je podľa neho vážny problém.

„Chápeme, že v rámci očkovacej kampane treba využívať cukor aj bič, v poriadku. Ale pridávať ďalšie úlohy týraným reštauráciám je cez čiaru a boli by vlastne „bičom“ na slovenskú gastroscénu. Štátne inštitúcie by si mali dodržiavať vymyslené pravidlá a ich kontrolu vynucovať sami,“ hovorí Ján Laš. Odmietajú plniť úlohy, ktoré patria výlučne štátu.

Prevádzkovatelia gastro služieb sa snažia byť optimistickí, aj keď je to náročné. Takmer všetci pred sebou tlačia nejaké dlhy, ktoré sa postupne usilujú vyrovnať, podotýka pre TREND Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro. „Náklady na zamestnancov a suroviny tiež dvíhajú ceny. Momentálne je problémom číslo jeden nedostatok kvalifikovaného personálu,“ dodáva.

Sezóna pod stanom či karavanom

V neľahkej situácii sa ocitli aj kempingy, ktoré sú v prevažnej miere sezónnym zariadením, ale i karavaningy. Sezóna trvá pre niektoré kempingy od dvoch do šesť mesiacov, nikto však nedokáže zarobiť toľko, aby si mohol ponechať celé osadenstvo na dobu mimo sezóny. A to existujú kempingy, ktoré majú v sezóne aj 50 až 60 zamestnancov, prezrádza pre TREND prezident Slovenskej asociácie kempingu a karavaningu Jaroslav Mišura.

Oblasť cestovného ruchu potrebuje podľa neho rýchlu a zásadnú zmenu. „Neistá podpora po dlhej dobe čakania nemá šancu zachrániť po takej dlhej dobe štátom nariadených obmedzení rezort cestovného ruchu.

Okamžitou pomocou by mohla byť DPH pre sektor na úrovni okolitých štátov, objasňuje. Tvrdí, že je divné, prečo to tam dokážu pochopiť ako podporu cestovnému ruchu a u nás je to vraj ekonomický nezmysel.

Táto letná sezóna je vzhľadom k predchádzajúcim výrazne komplikovanejšia, došlo i k poklesu návštevníkov. „Badať únavu z koronakrízy. Zvýšená návštevnosť je iba v rámci víkendov. Aj tam, kde pred rokom boli kempingy v tomto období plné, je obsadenosť počas pracovných dní len na úrovni 20 až 40 percent,“ dodáva J. Mišura.