Prebytok na bežnom účte platobnej bilancie Ruska sa za 11 mesiacov tohto roka zvýšil v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2021 na viac než dvojnásobok, uviedla koncom týždňa ruská centrálna banka. Takýto vývoj dáva Rusku potrebný fiškálny priestor v situácii, keď ekonomika zápasí s dôsledkami západných sankcií. V ďalšom roku však s takýmto vývojom už Rusko počítať podľa ekonómov nemôže, pričom možnosti ekonomiky výrazne ovplyvňuje najmä mobilizácia.
Národná banka Ruska zverejnila, že prebytok bežného účtu platobnej bilancie dosiahol od januára do konca novembra 225,7 miliardy dolárov (213,75 miliardy eur), zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka vykázalo Rusko prebytok bežného účtu na úrovni 108,6 miliardy dolárov. Za celý rok by malo Rusko zaznamenať rekordný prebytok na bežnom účte, čo je výsledok sankcií západných štátov za útok na Ukrajinu. Sankcie spôsobili prudký prepad dovozu tovarov a služieb do Ruska, zatiaľ čo výrazný rast cien komodít podporil jeho príjmy z exportu.
V budúcom roku sa však situácia začne meniť, tvrdí Inštitút pre medzinárodné financie (IIF). Podľa údajov ruskej centrálnej banky sa po prvotnom prepade dovozu objem importu postupne zotavuje a keď sa k tomu pridá cenový strop na ruskú ropu a embargo na ďalší export, prebytok bežného účtu v roku 2023 s najväčšou pravdepodobnosťou klesne.
Mobilizácia zhorší situáciu
Pokles prebytku zvýši tlak na ruskú ekonomiku. Tú pritom už teraz negatívne ovplyvňuje znížený dopyt spotrebiteľov, klesajúce disponibilné príjmy, a najmä vplyv rozhodnutia prezidenta Vladimira Putina čiastočne mobilizovať, čo sa odráža na pracovnej sile v Rusku. Vláda tento týždeň dala najavo obavy z nedostatku pracovnej sily naprieč krajinou, čo bude ešte viac zhoršovať šance na zotavenie ekonomiky.
„Faktor, ktorý výrazne a radikálne zhorší na budúci rok situáciu, je mobilizácia,“ povedal hlavný ekonóm spoločnosti PF Capital Jevgenij Nadoršin. Očakáva pokles produktivity a ďalšie zhoršenie vývoja v oblasti spotreby a investícií, pričom predpokladá v roku 2023 pokles ruskej ekonomiky o 5 až 10 percent.
„Prinajlepšom máme dočinenia s druhou najhoršou krízou v 21. storočí,“ uviedol Nadoršin. „Domáca spotreba a hrubý domáci produkt (HDP) sa vrátili o 10 rokov, prípadne aj viac späť a osobne nevidím žiadne vyhliadky na rast po tom, ako sa recesia skončí,“ dodal ekonóm.
Čo sa týka súčasného roka, predstavitelia vlády aj analytici postupne zlepšovali odhady HDP s tým, že sankcie neovplyvnili ekonomiku v krátkodobom horizonte tak výrazne. V dlhodobom to však bude iné a očakáva sa, že pokles ekonomiky bude trvať dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo. Ekonómovia z najväčšej súkromnej banky v Rusku Alfa Bank začiatkom decembra uviedli, že na budúci rok počítajú s poklesom ruskej ekonomiky o 6,5 percenta. Ministerstvo hospodárstva očakáva pokles iba o 0,8 percenta.
Ďalšie dôležité správy
