V mestách a dedinách v okolí mesta Lappeenranta na východnej hranici Fínska žijú Fíni bližšie k ruskému Petrohradu než k Helsinkám, ich vlastnému hlavnému mestu.
Rusko pozná iba silu
„Rusko je pre túto oblasť prekliatím aj požehnaním,“ povedala sprievodkyňa Riitta Mustonenová redaktorke portálu Sky News Siobhan Robbinsovej. „Samozrejme, že sme veľmi závislí od obchodu s Ruskom. No na druhej strane tu existuje táto časť Ruska, ktorá je veľmi, veľmi zlá,“ dodala Mustonenová, ktorá sa blízko hraníc narodila a aj tam vyrastala. Dlhé roky podporovala vojenskú neutralitu Fínska.
No potom ruský prezident Vladimir Putin zaútočil na Ukrajinu a zrazu sa členstvo v NATO zdá byť oveľa bezpečnejšou voľbou.
„Potrebujeme viac sily,“ vysvetlila redaktorke Mustonenová, pričom dodala, že Rusko rešpektuje iba silu, nič iné. Tá sila podľa nej potrebuje protisilu. Vstupom do NATO ju Fínsko bude mať, myslí si Mustonenová.
Kremeľ predtým varoval Fínsko, že ak sa NATO rozšíri, tak bude nasledovať odveta, no Mustonenová nemá obavy. Spolu so 70 percentami Fínov podporuje vstup krajiny do Aliancie.
Lídri podporili vstup do NATO
Zdá sa, že fínski lídri s nimi súhlasia, keďže potvrdili svoj zámer vstúpiť do NATO. Fínska premiérka Sanna Marinová sa počas toho, ako o zámere informovala, vyjadrila, že ide o historický deň, pričom dodala, že Fínsko bude maximalizovať svoju bezpečnosť.
Redaktorka sa Marinovej opýtala na to, či má obavy z reakcie Ruska.
„Všetko sa zmenilo, keď Rusko napadlo Ukrajinu, a osobne si myslím, že už viac nemôžeme dôverovať tomu, že vedľa Ruska nás čaká mierumilovná budúcnosť... preto sme sa rozhodli vstúpiť do NATO,“ odpovedala fínska premiérka.
Rovnako ako potenciálne narušenie dodávok energie či kybernetické útoky, možná odveta Ruska by mohla spôsobiť ďalšie hospodárske útrapy, domnieva sa Robbinsová. Covid a vojna na Ukrajine už hraničné oblasti tvrdo zasiahli.
Budúcnosť bezpečnosti v Európe
V sobotu Putin povedal fínskemu prezidentovi Saulimu Niinistövi, že krajina nie je v ohrození a že by bolo chybou ukončiť jej politiku vojenskej neutrality.
Podľa Robbinsovej možno takémuto uisteniu sa len ťažko dôverovať, keď sú to agresívne činy ruského lídra, ktoré posunuli jeho susedov smerom k NATO.
Parlament žiadosť ešte musí schváliť a chvíľu to potrvá, kým sa z Fínska stane plnohodnotný člen Aliancie. Krajina však zmenila smerovanie svojej vlastnej budúcnosti a takisto aj budúcnosti bezpečnosti Európy, uzavrela Robbinsová.