Dejiny Ukrajiny a Ukrajincov sú zložité. Impéria vznikali a zanikali a hranice sa po stáročia menili. Identita obyvateľov modernej Ukrajiny je teda premenlivou zmesou rôznych pôvodov, píše časopis Foreign Affairs.

Ukrajina je od roku 1991 nezávislým štátom a ruského prezidenta Vladimira Putina hnevá, že Ukrajinci trvajú na svojej vlastnej štátnosti a občianskej identite.

Ukrajinci sú nacisti

Putin sa často pri argumentovaní odkazuje na druhú svetovú vojnu. Počiatok moderného Ruska pripisuje veľkej vlasteneckej vojne a dôsledne podporuje oficiálnu verziu udalostí tejto vojny.

Súčasná „operácia“ na Ukrajine je jej následníkom. Zámerom invázie na Ukrajinu je podľa Putinových slov oslobodiť krajinu od nacistov.

V očiach ruského prezidenta však Ukrajinci nie sú nacistami preto, lebo presadzujú myšlienky Adolfa Hitlera či obhajujú národný socializmus. Nacistami sú preto, lebo sú „zanietenými nacionalistami“, ktorí sú podobní ukrajinskému partizánovi Stepanovi Banderovi. Ten bol kontroverznou postavou druhej svetovej vojny a s Nemcami bojoval proti sovietskym silám.

Ukrajinci sú nacisti, pretože si odmietajú priznať, že sú Rusi, konštatuje časopis.

NATO nie je hlavným problémom

Putinova rétorika si získala v Rusku viac podpory než kdekoľvek na svete.

Západní politici a analytici neprestávajú diskutovať o tom, či je za vojnu na Ukrajine zodpovedné NATO. Tento argument pretrváva aj napriek tomu, že Putinova anexia Krymu v roku 2014 bola reakciou na to, že sa Ukrajina snažila stať členom EÚ, a nie NATO.

V júni 2022 o členstvo v NATO po mesiacoch vyhrážok zo strany Ruska požiadali Švédsko a Fínsko. Putin vtedy novinárom povedal, že s tým jeho krajina nemá absolútne žiadny problém. Na rozdiel od situácie, keď sa o rovnakú vec snažila Ukrajina.

Putinovým problémom vtedy podľa časopisu nebolo NATO, ale Ukrajina, ktorá sa snažila spojiť s akoukoľvek inou krajinou či zoskupením než s Ruskom. Či už by sa chcela stať členom EÚ alebo NATO či uzavrieť dvojstranné dohody so Spojenými štátmi, bolo by to urážkou dejín a dôstojnosti Ruska.

Vojna proti „bratom“

Ruský prezident vie, že vyrokovať na Ukrajine dohodu založenú na jeho verzii histórie bude náročné. Putin chce stoj čo stoj, aby si jeho minulosť získala v súčasnej politike Európy prevahu.

Aby sa uistil, že k tomu dôjde, tak na Ukrajinu vyslal ruské jednotky, ktoré v plnej sile bojujú proti ukrajinskej armáde. Na rozdiel od situácie v Donbase je súčasná vojna priamym konfliktom medzi Ukrajinou a Ruskom.

Ako Putin povedal politikom v ruskom parlamente, je odhodlaný bojovať až do samého konca aj napriek tomu, že Ukrajincov vníma ako „bratov“, uzatvára Foreign Affairs.

Ďalšie dôležité správy

JB 46 Kaliningrad - Ruský prezident Vladimir Putin (uprostred) hovorí na stretnutí s víťazmi kultúrnej, vedeckej a športovej študentskej súťaže v Rusku, vo vzdelávacom komplexe v Kaliningrade 1. septembra 2022. FOTO TASR/AP

Russian President Vladimir Putin speaks to winners of cultural, scientific and sports student competitions at the Museum and Theatre Educational Complex in Kaliningrad, Russia, Thursday, Sept. 1, 2022. Words in the background are reading
Neprehliadnite

Putin v Kaliningrade vysvetľoval školákom, ako začala na Ukrajine vznikať protiruská enkláva