Pre dosiahnutie rozpočtových cieľov chýbajú opatrenia, tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Na splnenie vládneho cieľa znížiť deficit verejnej správy pod tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2023 je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) potrebné prijať opatrenia s celkovým vplyvom vo výške štyri percentá HDP. RRZ považuje za najväčšie riziko pre dosiahnutie vládou stanovených rozpočtových cieľov chýbajúce konkrétne opatrenia.

„Pozitívne hodnotíme predstavenie zámerov vlády na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a v oblasti transparentnosti a riadenia verejných financií,“ konštatuje RRZ. V rámci rozpočtovej stratégie na strednodobé obdobie by však vláda mala podľa RRZ zohľadniť aj potrebu zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a nutnosť vysporiadať sa s každoročne rastúcimi rozpočtovými nákladmi už pokračujúceho starnutia populácie aj mimo dôchodkového systému, napr. v zdravotníctve alebo pri poskytovaní dlhodobej starostlivosti.

Vláda v Programe stability SR na roky 2020 až 2023 schválila strednodobé ciele pre verejné financie. V porovnaní s predpokladmi uvedenými v rozpočte verejnej správy na tento rok už vo svojom odhade zohľadnila zásadne odlišný vývoj verejných financií. Vláda vychádza z odhadu deficitu verejných financií na rok 2020 vo výške 8,4 percenta HDP. V porovnaní so schváleným rozpočtom, ktorý predpokladal deficit na úrovni 0,5 percenta HDP, ide o bezprecedentný nárast deficitu za veľmi krátke obdobie. Vzhľadom na tento vývoj si vláda v Programe stability stanovila cieľ znížiť deficit rozpočtu verejnej správy pod tri percentá HDP do roku 2023.

RRZ predpokladá, že deficit verejnej správy môže v tomto roku dosiahnuť úroveň 7,7 percenta HDP. „Tento vývoj je dôsledkom nielen mimoriadneho vývoja v súvislosti so šírením nového koronavírusu, ale k zhoršeniu vývoja prispelo aj nerealistické rozpočtovanie nedaňových príjmov a výdavkov v niektorých oblastiach verejnej správy v schválenom rozpočte na rok 2020, ako aj prijatie tzv. 13. dôchodkov na začiatku roka 2020,“ konštatuje rozpočtová rada.

Podľa RRZ sa hrubý dlh v roku 2020 prudko zvýši a dosiahne 62,5 percenta HDP, čo by znamenalo historicky najvyššiu úroveň verejného dlhu na Slovensku, presahujúcu horný limit dlhu podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ku koncu roka 2019 dosiahol hrubý dlh hodnotu 48 percent HDP. „Uvedené tempo znižovania deficitu, ktoré si stanovila vláda, je pri súčasných okolnostiach primerané. V prípade priaznivejšej makroekonomickej situáci, a tiež v prípade, že Slovensko bude mať možnosť v tomto období čerpať mimoriadne zdroje z Európskej únie určené na prekonanie následkov krízy spojenej s pandémiou, by mala vláda deficit znižovať rýchlejšie,“ myslí si RRZ.