Venezuela čelí najhoršej ekonomickej kríze za posledných sedemdesiat rokov. Mena je znehodnotená obrovskou infláciou vo výške 180 percent, v obchodoch dochádza tovar a vláda už prestala zverejňovať aj základné ekonomické ukazovatele o stave krajiny.

Aby sa socialistický venezuelský prezident Nicolás Maduro popasoval s ekonomickou krízou, vymenoval do kabinetu nových ministrov – univerzitných profesorov. Ministrom financií sa stal univerzitný ekonóm Rodolfo Medina, ale ešte zaujímavejším je Luis Salas, ktorý sa stal ministrom hospodárskej produktivity.

Tento 39-ročný sociológ bol poverený prezidentom, aby dostal pod kontrolu hyperinfláciu, ktorá je aktuálne najvyššia na svete a odrazil od dna venezuelskú ekonomiku, ktorú navyše potápajú nízke ceny ropy.

Ochrániť revolúciu v novej ére

L. Salas sa téme ekonomickej krízy akademicky venoval v niekoľkých štúdiách, ale jeho postoj a názory vyvolávajú u ekonómov skôr úškrn na tvári, pretože ignoruje základné ekonomické princípy. Jeho postoje skôr odzrkadľujú postoje socialistickej vlády, ktorá si chce za každú cenu „ochrániť revolúciu v novej ére“.

Nový minister napríklad tvrdí, že v krajine v skutočnosti inflácia neexistuje. Popieranie inflácie v krajine opísal v pamflete 22 riešenie k pochopeniu ekonomickej vojny. „Inflácia v reálnom živote neexistuje. Keď človek príde do obchodu a zistí, že ceny tovarov šli nahor, nie je to v dôsledku inflácie,“ tvrdí nový minister.

Jeho myšlienky o existencii inflácie sa opierajú o nenásytné firmy, ktoré chcú na ľuďoch len zarobiť – čo je logické, pretože ide o základný princíp podnikania. L. Salas ale tvrdí, že firmy svoje produkty predávajú zámerne s vysokou maržou, čím ceny v obchodoch rastú.

Rovnako popiera základný a logický princíp makroekonómie: tvrdí, že expanzívna menová politika nemá na infláciu žiaden vplyv. To znamená, že tlačenie peňazí centrálnymi bankami cez kvantitatívne uvoľňovanie nemá na ceny žiaden efekt, čo je nezmysel.

Vlani napríklad Národná banka Slovenska v komentári tvrdila nasledovné: „Tradičné učebnicové vysvetľovanie tvorby peňazí v ekonomike by bolo nasledovné: Inflácia dlhodobo závisí od celkového objemu peňazí v ekonomike,“ tvrdí v analytickom komentári NBS.

Ekonomický plán: cenová regulácia

Vymenovanie tohto sociológa na pozíciu ministra znamená pre krajinu krok späť. Vlani vláda socialistov prisľúbila, že príjme dôležité reformy, ktoré by mali uľahčiť firmám podnikanie, ale pod vedením nového ministra je skôr pravdepodobnejšie, že ešte zhorší zlé podnikateľské prostredie.

Minister už ohlásil, že v krajine sprísni štátnu kontrolu – napríklad aj tým, že vláda zavedie reguláciu cien, ktorú považuje za politický nástroj ako stabilizovať ekonomiku.

„Čelíme ekonomickým problémom a v najbližších dňoch predstavíme záchranný plán,“ uviedol prezident N. Maduro, ktorý sa pred vstupom do politiky živil ako vodič autobusu.

Opozičný poslanec Americo De Grazia nový kabinet ironicky prirovnal k záverečnej piesni z filmu Titanic.

El "nuevo" gabinete de Maduro,me recuerda la trágica orquesta del Titanic en su fatal despedida

— Americo De Grazia (@AmericoDeGrazia) January 7, 2016

Prezident a jeho socialisti sa od porážky v parlamentných voľbách z počiatku decembra snažia rôznymi krokmi udržať vplyv na dianie v krajine. Vo Venezuele funguje prezidentský systém, takže po parlamentných voľbách sa nemusí nutne meniť vláda, preto prezident vymenoval nový kabinet, aby si udržal zubami nechtami moc.

Opozičné strany, ktoré sa usilujú o zosadenie prezidenta N. Madura, majú v parlamente dokonca dvojtretinovú väčšinu - 112 zo 167 kresiel. Väčšinu môže využiť napríklad na prijatie amnestie pre politických väzňov alebo na odvolanie sudcov ústavného súdu. Zvrhnutie vlády a prezidenta chce opozícia dosiahnuť do šiestich mesiacov.

Plánuje na to využiť referendum, ktoré môžu vyhlásiť po tom, čo uplynie N. Madurovi polovica funkčného obdobia prezidenta. Keďže prezidentom sa stal 19. apríla 2013, po 19. apríli tohto roka môže opozícia začať zbierať podpisy. Potrebuje ich získať najmenej 20 percent z celkového počtu registrovaných voličov.

Prezident to má skutočne „nahnuté“, pretože ľudia mu vyčítajú ekonomickú krízu, vysoké ceny a nezamestnanosť. Nespokojnosť vyjadrili už v decembri, keď sa na voľbách zúčastnilo až 74 percent voličov, čo bola najvyššia účasť od 90. rokov. Štát má problémy aj s príjmami v štátnej pokladnice, keďže až 90 percent tvoria príjmy z ropy, ktoré sú na minimách.

Vláde rýchlo dochádzajú devízové rezervy, a preto musí neustále obmedzovať dovoz. Už niekoľko mesiacov Venezuelčania čakajú dlhé hodiny na základné potraviny, lieky alebo aj plienky či toaletný papier, a to aj v obchodoch, ktoré predávajú dotované potraviny. Mnohých trápi hlad. Napríklad 70 percent ľudí prestalo kupovať niektoré základné potraviny, pretože sú príliš drahé alebo nedostupné, uviedla v prieskume verejnej mienky spoločnosť Consultores.