Pravidlo 3,5 percenta: Koľko ľudí potrebujete na veľkú štátnu zmenu

Mahatmá Gandhí, Martin Luther King, Sojourner Truth či Susan B. Anthony predstavujú len zlomok vplyvných osobností z ľudskej histórie, ktorým sa podarila dosiahnuť významná spoločenská zmena len argumentáciou a pokojným protestom. Žiadne násilnosti, žiadne zbrane.

Ich filozofia inšpirovala politickú vedkyňu z Harvard University, aby preskúmala úspešnosť a neúspešnosť takýchto nenásilných aktivít národného charakteru. Erica Chenoweth uskutočnila jedinečný výskum, ktorý zhrnula vo svojej knihe Why Civil Resistance Works: The Strategic Logic of Nonviolent Conflict.

Zozbierala údaje z vyše 320 násilných aj nenásilných protestných kampaní, vrátane československej Nežnej revolúcie z roku 1989, a výsledky ju prekvapili. Ukázalo sa, že pokojné demonštrácie sú všeobecne úspešnejšie, majú dvakrát vyššiu šancu dosiahnuť svoje ciele ako tie násilné.

Hoci presná dynamika závisí od mnohých faktorov, vypočítala, že na zabezpečenie vážnej politickej či spoločenskej zmeny v konkrétnej krajine je potrebné, aby sa demonštrácie aktívne zúčastnilo aspoň 3,5 percenta obyvateľstva. Ak sa dosiahol tento potrebný počet, prakticky vždy sa tým zaručila úspešnosť protestu. Tento fenomén nazvala pravidlom 3,5 percenta.

Ak by sme tento pomer aplikovali na populáciu Slovenska, znamenalo by to, že na úspešnú demonštráciu by muselo aktívne vyjsť do ulíc necelých 200-tisíc ľudí.

Nenásilné protesty sú okrem iného úspešnejšie aj z toho dôvodu, že môžu prijímať viac účastníkov z oveľa širšieho demografického spektra krajiny, čo môže spôsobiť vážne narušenie fungovania spoločnosti a chodu štátu. Nevyžadujú len fyzicky zdatných a silných jedincov. Pokojné demonštrácie v priemere prilákajú štyrikrát viac účastníkov ako tie nepokojné.

Ktoré stratégie sú najúčinnejšie a ako presne sa zapojením väčšej populácie dosiahne žiadaná zmena, bližšie vo svojom článku opisuje portál BBC.

Človek, ktorý sa kŕmi z cudzích tanierov

Keď sa