Pravidelná chôdza môže pridať až 11 rokov života

Aj malé zvýšenie fyzickej aktivity môže výrazne zlepšiť dĺžku a kvalitu života, pričom najmenej aktívni môžu získať najväčšie benefity, uvádza nová štúdia publikovaná v British Journal of Sports Medicine.

Len málo Američanov spĺňa odporúčané minimum pohybovej aktivity – 150 až 300 minút mierne intenzívneho pohybu týždenne. Podľa ministerstva zdravotníctva a sociálnych služieb fyzickú aktivitu na odporúčanej úrovni vykonáva iba 26 percent mužov, 19 percent žien a 20 percent adolescentov.

Nová štúdia analyzovala údaje o úmrtnosti z roku 2017 a údaje o fyzickej aktivite viac ako 36-tisíc Američanov starších ako 40 rokov. Výsledky ukazujú, že zlepšenie fyzickej aktivity má potenciál výrazne predĺžiť život, uvádza Fortune.

Autori štúdie prepočítali všetky formy stredne intenzívneho až intenzívneho cvičenia na ekvivalent času chôdze. Účastníci boli rozdelení do štyroch kategórií:

Najmenej aktívni vykonávali ekvivalent 50 minút chôdze denne.
Druhá skupina mala 80 minút denne.
Tretia skupina dosiahla 110 minút denne.
Najaktívnejšia skupina vykonávala takmer tri hodiny (160 minút) chôdze denne.

Výskumníci prišli na zaujímavé zistenia. Najmenej aktívni môžu získať najviac. Ak by najmenej aktívni zvýšili pohybovú aktivitu na úroveň najaktívnejšej skupiny, mohli by si predĺžiť život až o 11 rokov.

Priemerný Američan nad 40 rokov by mohol získať 5,3 roka života, ak by dosiahol úroveň aktivity top 25 percent populácie. Naopak, ak by boli všetci takí neaktívni ako najmenej aktívna štvrtina, priemerná dĺžka života by sa znížila o 5,8 roka, znížiac priemernú očakávanú dĺžku života na 73 rokov.

Zvýšenie fyzickej aktivity čo i len o jednu úroveň má významné zdravotné prínosy. Napríklad:

Najmenej aktívni, ktorí by sa posunuli do druhej skupiny, by získali v priemere 0,6 roka života.
Posun do tretej skupiny by im pridal 3,5 roka, čo zodpovedá očakávanej dĺžke života 82 rokov.

Pre tých, ktorí už patria medzi najaktívnejších, je pravdepodobné, že ich benefity na dlhovekosť sú už maximalizované, uviedol hlavný autor štúdie, profesor verejného zdravia Lennert Veerman z Griffith University v Austrálii.