Tretia septembrová sobota, centrála SDKÚ-DS. Podpredseda Ivan Mikloš predstavuje hostí na programovej konferencii.
Keď ohlási poľského ekonóma Leszeka Balcerowicza, kamera si ďalej všíma maďarského reformátora Lajosa Bokrosa.
Po chvíli sa otočí doprava, kde sedí riaditeľ think-tanku INEKO Eugen Jurzyca. Až na tretí pokus sa kameramanovi podarí zaostriť na správnu osobu. „Teraz, teraz je to dobre,“ zakončí nedorozumenie I. Mikloš.
Okrem toho, že situácia dobre pobavila prítomných, zároveň vystihla nový programový materiál strany s názvom Slovensko má na viac. Ako hľadanie tej správnej pravej politiky.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
- 148611>Druhoradý, nie druhotriedny (Komentár)
Viac slov, málo čísel
Hľadanie preto, lebo strana označila čerstvý program za otvorený materiál a pripúšťa, že sa bude meniť. Čo sa meniť nebude, je cielenie na strednú vrstvu, ktorá tvorila jadro elektorátu strany v minulosti.
Druhá priorita programu je vyššia kvalita verejných služieb. V oboch prípadoch sa dá nájsť množstvo konkrétnych riešení, no nie je núdza ani o menej obsažné heslá typu „garantovaná podpora strednej vrstvy“ či „aby mal každý občan rovný prístup k vysokorýchlostnému internetu“.
Pokým sú niektoré návrhy podložené presnými údajmi o vplyve na verejné financie, pri iných sa autori programu uspokojili so slovami viac a vysoký vo všetkých ich tvaroch. Čo robí z celého programu menej dôveryhodný dokument.
Napríklad finančne extrémne náročné zdravotníctvo je spracované nepresvedčivo a málo konkrétne. Bezradnosť badať i v snahe riešiť problémy rómskej komunity. Kultúra je napísaná vyslovene zle.
Voličovi zostáva len veriť, že „štíhly, ale moderný štát“ z dielne SDKÚ-DS by naozaj stál 398 až 464 miliónov eur ročne. Asi najdrahší špás by predstavovalo postupné zníženie dane z príjmu na 15 percent (podľa novšieho návrhu by sa už v budúcom roku mala znížiť na 16 percent) a pocítili by ho najmä samosprávy.
„Budeme navrhovať kompenzáciu samospráve zvýšením jej príjmu z výnosu dane z príjmu fyzických osôb z dnešných 93,8 na 100 percent. To sme v programe explicitne neuviedli, čo bola chyba, ktorú na tomto mieste naprávame,“ napísal na blogu I. Mikloš v reakcii na kritiku zo strany jeho bývalého poradcu Richarda Sulíka.
Práve R. Sulík, autor myšlienky odvodového bonusu, by mohol mať z niektorých častí programu radosť. Okrem zrušenia koncesionárskych poplatkov, za ktoré organizuje petičnú akciu, modrí tiež navrhujú zaviesť daňový bonus.
Vďaka nemu by zamestnanci a živnostníci s príjmom nižším ako nezdaniteľná časť základu dane mali nárok na doplatenie rozdielu zo štátneho rozpočtu. Nezdaniteľný základ by už nemal byť viazaný na minimálnu mzdu, ale vypočítal by sa ako šesťnásobok priemernej mzdy. Tým by sa podľa I. Mikloša zabránilo skrytému zdaneniu, ku ktorému v ostatných rokoch dochádzalo.
Motiváciu nezamestnaných zobrať aj slabšie platenú prácu chcú v SDKÚ-DS zvýšiť vyplácaním sociálnej dávky k mzde, vďaka čomu by čistý príjem nemal klesnúť pod životné minimum. No keďže tento systém sa má uplatniť len pri dlhodobo nezamestnaných a v kombinácii s daňovým bonusom, návrh vyznieva prekombinovane.
Dlhodobá kauza vysokých odvodov sa v programe rieši presunutím od zamestnávateľa na zamestnanca a zjednotením ich výberu spolu s daňami. No dalo by sa čakať, že strana dá prednosť naliehavejšej otázke znižovania odvodov namiesto redukcie priamych daní.
Modrá rodinka
Pokým strany vládnej koalície na programovú víziu SDKÚ-DS prakticky nereagovali, kritiky si paradoxne užila od niektorých pravicovo zmýšľajúcich ekonómov a komentátorov. Dôvod mal byť dôraz na rodinnú a sociálnu politiku.
Proti zavedeniu časovej pružnosti čerpania rodičovského príspevku ťažko namietať. No myšlienka zvýšiť úroveň materského príspevku na sto percent čistého platu matky a predĺžiť dobu jeho poberania z 28 týždňov na celý rok zaváňa populizmom. Aj realizovateľnosť ďalšieho návrhu – na súbežné čerpanie oboch dávok – by preveril až návrh štátneho rozpočtu.
Viac peňazí (232 mil. eur ročne) pre mladé rodiny cez úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania či dotácia na zateplenie v kombinácii so zámerom znižovať mieru prerozdeľovania na 30 percent HDP tiež napohľad nejdú dokopy s návrhom ústavného zákona o vyrovnanom rozpočte.
Myšlienky vytvorenia rodinných účtov a spoločné rodinné zdaňovanie pochádzajú z kategórie nedomyslených. Vďaka účtom by rodiny mohli voľne disponovať peniazmi, ktoré im štát vypláca v podobe rôznych dávok.
Lenže okrem toho, že nárazové vyplácanie dávok podľa ľubovôle príjemcu by značne skomplikovalo rozpočtovanie, rodinám s deťmi už dnes nič nebráni v tom, aby si peniaze od štátu odkladali bokom, „napríklad na časy, keď deti začnú chodiť do školy“.
Opatrenia na zladenie rodiny a práce (plne pružný pracovný čas, ktorý by napríklad umožnil prerušiť prácu na vyzdvihnutie dieťaťa zo školy, čerpanie náhradného voľna počas prázdnin, zdieľanie pracovného miesta, možnosť prerušovane čerpať rodičovskú dovolenku do piateho roku života dieťaťa) idú v ústrety pracujúcim rodičom.
No neznížili by motiváciu firiem zamestnať človeka s malým dieťaťom? „Všetky opatrenia sme konzultovali aj so zamestnávateľmi, počnúc Republikovou úniou zamestnávateľov až po Klub 500,“ tvrdí podpredsedníčka strany Iveta Radičová.
Problém dôchodkov tkvie podľa SDKÚ-DS v prvom pilieri, nie v druhom. No ani jeden z trojice nepopulárnych receptov – zmeny výpočtu penzií, zvýšenie odvodov či veku odchodu do dôchodku – sa nedočkal bližšej konkretizácie.
Školstvo à la SDKÚ-DS
Najväčší priestor v programe dostalo vzdelávanie a je to zaujímavé a kvalitné čítanie. Posilniť právomoc vedenia školy pri odmeňovaní učiteľov je opatrenie, ktoré mohlo prísť pred pätnástimi rokmi.
Zaviesť angličtinu ako prvý povinný cudzí jazyk si vyžaduje realita. Delegovanie výcviku v odbornom vzdelávaní na zamestnávateľov chce SDKÚ--DS kompenzovať možnosťou zahrnúť si ho do nákladov či nárokom na časť normatívu na žiaka.
Rozumné sú snahy upustiť od povinných 45-minútových vyučovacích hodín a minimálny počet odučených hodín v rámci predmetu stanoviť na ročnej, nie týždennej báze. Daňové úľavy alebo iné stimuly na financovanie univerzitného výskumu zo súkromných zdrojov v programe chýbajú.
V otázke spoplatnenia denného vysokoškolského štúdia je strana Mikuláša Dzurindu opatrná. Zaviedla by ho pre magisterský stupeň. Akreditácie chce udeľovať školám, respektíve fakultám, nie študijným programom.
No ani v oblasti školstva sa „modrí“ nevyhli protirečeniam. Pripúšťajú, že štúdium pedagogických odborov je často len alternatíva pre tých, ktorí sa nedostali na iné štúdium.
Ale zároveň chce zavádzať náročné kritériá pri výbere budúcich pedagógov. Kritérium kvantity (počtu študentov) podľa programu nesmie mať zásadný vplyv na financovanie školy. No súčasne by mal každý študent dostať poukaz, na základe ktorého časť financií pôjde škole, v ktorej študuje.
Predtým a potom
Aj v ostatných kapitolách sa nachádza dostatok rozumných návrhov – napríklad znížiť počet členov vlády o dve kreslá, zrušiť Fond národného majetku a zlúčiť ďalšie štyri ústredné inštitúcie, zaviesť jednotnú, na produkciu neviazanú dotáciu na farmu. No sú i tézy, ktorých realizovateľnosť je spochybnená minulosťou ich tvorcov.
Cieľ odpolitizovať štátnu správu vyznieva nedôveryhodne od strany, ktorá namiesto toho, aby zefektívnila činnosť Úradu pre štátnu službu, rovno ho zrušila. A presadzovať, „aby všetky zmluvy a rozhodnutia štátnych orgánov boli zverejnené“, sa nemá na papieri, ale v praxi. Aj v prípade zmluvy o predaji telekomunikácií spoločnosti Deutsche Telekom.
Zhrnuté: nový program SDKÚ-DS nie je snaha o „obiehanie zľava“. Je z kategórie reformných, i keď podlieha väčšinovému vkusu. Pravicového voliča neurazí. No bude treba veľa práce, aby si ho všimli ostatní voliči.
Ilustračné foto - Profimedia.cz, Foto na titulke - Flickr.com