Najväčšia farmárska lobby Európskej únie tvrdí, že zastupuje všetkých poľnohospodárskych pracovníkov, ale Rumunka Stela Zamoiuová neverí, že je medzi nimi aj ona. Pamätá si, keď bola jej domovská krajina plná drobných farmárov. Dnes sú tri hektáre jej pôdy vo východnej časti Rumunska obklopené najmä veľkými priemyselnými farmami. Keď zomrie, očakáva, že jej majetok pohltí niektorý zo susedov. Príbeh farmárky opisuje portál Politico.
„Dedina zostarla,“ hovorí. „Keď starší zomrú, pôda pripadne deťom a tie ju predajú... Neviem, či bude existovať pôda, ktorú nezaberú veľkí farmári.“ Politici podľa nej berú do úvahy len to, čo počujú od veľkých farmárov. „Reprezentujú samých seba. Nie nás.“ Šéf farmárskej lobby Copa-Cogeca Pekka Pesonen so sídlom v Bruseli argumentuje, že európske poľnohospodárstvo sa musí stať ziskovým. Z veľkej časti tak poukazuje na to, že prežiť môžu len väčšie farmy.
Hovorí síce, že by bol rád, ak by malí farmári ako je S. Zamoiuová mohli fungovať. „Ale je to v tejto chvíli reálne,“ pýta sa. „Nie, nie je. Pretože taký je trh.“
Copa a Cogeca so začiatkom v 60. rokov minulého storočia vytvorila silnú lobistickú skupinu, ktorá má odvtedy obrovský vplyv na tvorbu politiky. Na svojej webovej stránke tvrdí, že hovorí za „viac ako 22 miliónov európskych farmárov a ich rodinných príslušníkov“. No nemusí to byť celkom pravda, upozorňuje Politico. „Takmer vždy ide o zastúpenie určitého typu poľnohospodárstva,“ povedal rakúsky ekologický farmár Thomas Waitz, ktorý reprezentuje Stranu zelených v Európskom parlamente. „A toto sú veľké farmy,“ povedal.
„Rozhodnutia prechádzajú cez veľké krajiny, veľkých farmárov, veľké odbory,“ povedal podobne aj prezident litovskej farmárskej únie Arunas Svitojus. „Pre menších farmárov, rodinných farmárov je to ťažšie,“ priznáva.
Mizivý počet fariem
Ako príklad slúži Rumunsko, kde Copa-Cogeca zastupuje Aliancia pre poľnohospodárstvo a spoluprácu, zastrešujúca skupinu národných zväzov. Spolu 3 500 jej členov vlastní približne 25 až 35 percent poľnohospodárskej pôdy v krajine, ale predstavuje len niečo vyše 0,1 percenta z celkového počtu tamojších fariem.
Copa-Cogeca uznáva, že poľnohospodárstvo sa musí zmeniť, ale nie zo dňa na deň. P. Pesonen upozornil, že komisia sa musí zaviazať k veľkým investíciám, novým technológiám a postaviť do centra trhové hospodárstvo. Dôležité je podľa neho pripomínať: Potraviny možno vyrábať bez pesticídov, ale stojí to viac. Sú spotrebitelia ochotní platiť?
Európska komisia zaviedla v roku 2014 tzv. občiansky dialóg, aby do konzultácií zapojila viac mimovládnych organizácií. Ale boli stále v menšine a čelili šikanovaniu a zastrašovaniu, čím argumentuje riaditeľka pre prírodu, zdravie a životné prostredie Európskej environmentálnej kancelárie (EEB) Faustine Bas-Defossezová.
Nielenže boli skupiny občianskeho dialógu nabité zástupcami Copa-Cogeca, ale takmer všetko to boli muži, povedala. F. Bas-Deffosezová si spomína na jednu príležitosť, keď ona a jedna ďalšia prítomná žena, pracovníčka mimovládnej organizácie, boli zástupkyňou Copa-Cogeca označované ako „tieto ženy“. P. Pesonen poprel akúkoľvek vedomosť o incidente, ale povedal, že Copa-Cogeca „netoleruje sexistické správanie“.
Konflikty záujmov
Hovorí ďalej, že Copa-Cogeca niekedy pripravuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k legislatíve v mene poslancov parlamentu. Nemyslí si však, že v rámci lobingu je to normálne. „Odkiaľ si myslíte, že pochádzajú všetky tie tisíce pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov? Len z komôr a samotných poslancov?“ povedal. „Nie. Povedal by som, že aspoň jedna tretina z nich pôvodne pochádza odinakiaľ.“ Teda od priemyselných skupín ako Copa-Cogeca alebo mimovládnych organizácií, ktoré sú proti nim.
Vplyv Copa-Cogeca na parlamentný výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka je čiastočne výsledkom „priamych konfliktov záujmov“, povedal docent potravinárskej a poľnohospodárskej politiky na univerzite vo Wageningene v Holandsku Jeroen Candel. Mnohí zo zákonodarcov, ktorí sedia vo výbore, sú farmári alebo vlastníci pôdy, ktorí dostávajú aj poľnohospodárske dotácie EÚ.
„V poľnohospodárskej politike EÚ sú jasné známky politického zaujatia,“ doplnil ešte J. Candel a skonštatoval: „V akomkoľvek inom ekonomickom sektore neexistuje, že by ľudia, ktorí majú priamy prospech z týchto politík, mohli o týchto politikách aj rozhodovať.“
Ďalšie dôležité správy
