Novela Zákonníka práce, ktorú dnes parlament schválil v prvom čítaní, chce sprísniť prácu na dohodu z hľadiska rozsahu odpracovaných hodín. Jedna z troch možných foriem – dohoda o vykonaní práce sa bude môcť vykonávať najviac 350 hodín ročne. V praxi obvyklé, ale nepostihnuteľné prekračovanie tejto normy tak už nebude možné.
Súčasne však vláda v rámci pripravovanej daňovo-odvodovej reformy sľubuje opačný krok. Mantinely na počet odpracovaných hodín pri práci na dohodu sa majú rozšíriť ako kompenzácia za zavedenie odvodov na tento druh prác. Presné pravidlá zatiaľ nie sú jasné a politici sa ich chystajú výrazne upravovať.
Jediné slovíčko zmení prax výrazne
Hoci ministerstvo práce tvrdí, že vynovený Zákonník práce výraznejšie zmeny do práce na dohodu neprinesie, vyhodenie jediného slovíčka zo zákona podľa odborníkov citeľne zasiahne prax. Vypustenie slova ,,predpokladaný“ rozsah práce určí, že dohodu o vykonaní práce (jednu z troch možných foriem dohôd), možno uzatvoriť najviac na limitovaný počet hodín v kalendárnom roku.
,,Doterajšie znenie neurčovalo jasné pravidlá. Podľa inšpekcie práce to v praxi viedlo k uzatváraniu dohôd aj na 2 500 či viac hodín ročne,“ uviedlo ministerstvo práce v zdôvodnení k novele. Cieľom kroku je dosiahnuť stav, aby firmy a podniky nezadávali prácu na dohodu na úkor prijímania zamestnancov.
Na skutočnosť, že dohody o vykonaní práce často prekračovali povolený počet hodín, upozornili aj pracovné agentúry, ktoré pracovnú silu prenajímajú. Agentúry sa snažili pretlačiť do novely Zákonníka práce výraznejšie obmedzenia práce na dohodu, pretože je to priama konkurencia k nimi ponúkaným službám.
,,Doteraz sa neukladala povinnosť evidovať odpracované hodiny. A tak keď pracovník odpracoval na dohodu napríklad aj 1 800 hodín, nikto vrátane inšpekcie nemohol nič povedať. Klasifikovalo sa to tak, že sa pôvodný predpoklad rozsahu práce rozšíril. To už po novom nebude možné,“ spresnil Peter Paška zo personálnej spoločnosti Proact People Slovensko.
Mihál: Dohody sú slovenský špeciál
Minister práce Jozef Mihál (SaS) tvrdí, že v rámci vyjednávania o podobe Zákonníka práce ide iba o kozmetickú zmenu a rozsah práce na dohodu sa výraznejšie neredukuje. Tento druh zamestnávania pritom prekáža aj vláde, pretože záujem podnikov o najímanie ľudí na dohodu rastie na úkor ochoty zamestnávať ich na plný úväzok.
,,Otázka pri riešení zmien v Zákonníku práce znela, či prácu na dohodu obmedziť, alebo ju zo zákonníka úplne vyhodiť. Takýto druh práce je tunajšie špecifikum. Z celej európskej dvadsaťsedmičky existuje len u nás a v Česku,“ povedal J. Mihál na podujatí TREND Business Brunch k zmenám v Zákonníku práce.
Tlak na zníženie rozsahu dohôd robia najmä odborári a čiastočne aj ministerstvo práce. Veria, že zúženie objemu prác na dohodu by mohlo pomôcť vytvoriť zamestnanecké pracovné miesta. Nakoniec sa však podľa J. Mihála výraznejšie obmedzenia inštitútu práce na dohodu neurčili. ,,Rozhodli sme, že prácu na dohodu neobmedzíme a budeme liberálni. Súčasne, ale prosím o rešpektovanie faktu, že tento druh práce nemôže byť naďalej zvýhodňovaný a bude zaťažený odvodmi,“ doplnil minister.
Nové odvody uvoľnia hodiny dohodárom
Rámec daňovo-odvodových zmien, ktoré tento týždeň po dlhých diskusiách schválila vláda, sľubuje naopak rozšírenie práce na dohodu z pohľadu povoleného rozsahu. Novinkou je totiž povinnosť platiť desaťpercentný sociálny odvod a deväťpercentný zdravotný odvod z príjmov ľudí pracujúcich na dohodu. Rezort financií sa týmto opatrením snaží odstrániť doterajšie zvýhodnenie dohodárov, ktorých príjmy sa len zdaňovali, no nepodliehali odvodom.
Rozdiely medzi nákladmi na prácu zamestnanca a človeka najatého na dohodu boli teda značné. Vďaka tomu v praxi podľa ministerstva financií dochádzalo k nezdravému javu, kedy sa firmy snažili najímať si ľudí na dohodu a nie ako zamestnancov.
,,Nastáva ekonomické oživenie, ale počet zamestnancov naďalej stagnuje. Oživenie sa prejavuje najmä rastom práce, a teda aj počtu dohodárov,“ uviedol minister práce J. Mihál. Šéf rezortu financií Ivan Mikloš (SDKÚ) zase v argumentácii k daňovo-odvodovým zmenám tvrdí, že počet dohodárov rastie príliš rýchlo. Počet dohôd o vykonaní práce mimo pracovného pomeru sa za päť rokov zvýšil o 30,5 percenta. To má nepriaznivé dôsledky pre štátnu kasu a najmä pre príjmy Sociálnej poisťovne.
Po tlaku a nespokojnosti poslancov za OKS a čiastočne aj KDH bola ako náplasť pre dohodárov prijatá suma 190 eur mesačne, ktorá nepodlieha odvodom. Druhou náplasťou na novú záťaž dohodárov má byť rozšírenie rozsahu, teda počtu možných odpracovaných hodín. ,,Pri prácach na dohodu bol zvolený kompromis. Zvyšujeme daňovo-odvodové zaťaženie aspoň čiastočne na úroveň zamestnancov. Na druhej strane musíme poskytnúť kompenzáciu, a tá sa vytvorí uvoľnením limitu odpracovaných hodín na jednu dohodu,“ zdôvodnilo ministerstvo financií.
Či to však vláda myslí vážne, je zatiaľ otázne. Zámer je totiž prekvapením aj pre rezort ministra práce J. Mihála. Ten ďalšie otváranie Zákonníka práce v mene rozširovania počtu hodín pre prácu na dohodu neplánuje. Bez toho sa však náplasť za odvody nebude dať realizovať.
„Otázka dohôd v koncepcii daňovo-odvodovej reformy je stále otvorená. Kým legislatívu neschváli Národná rada SR, nie je možné hovoriť o definitívnej podobe. Stále sa hľadá najlepšie riešenie,“ reagoval J. Mihál na otázku eTRENDU, prečo sa počet hodín práce na dohodu teraz sprísňuje a následne sa má uvoľniť.
Zamestnávatelia chcú tiež viac hodín
Zvýšenie limitov pre prácu na dohodu pretláčajú aj zamestnávatelia. Tvrdia, že ak sa ekonomické nožnice medzi nákladmi na zamestnanca a dohodára zatvoria, v nových odvodových pravidlách treba tento inštitút spružniť. ,,Napríklad tak, že rozšírime možnosť pracovať na dohodu o pracovnej činnosti zo súčasných 10 na 15 až 20 hodín týždenne. Dohoda o vykonaní práce by zase mohla narásť z 350 na 500 hodín ročne,“ uviedol Jozef Špirko z Republikovej únie zamestnávateľov.
Podľa šéfa únie pracuje na dohodu na ročnej báze približne 700-tisíc ľudí. Ide však často len o prácu v istom období roka, pretože tento inštitút využívajú najmä sektory závislé na sezónnej práci, ako je poľnohospodárstvo či lesníctvo. Podľa evidencie Sociálnej poisťovne pracuje mesačne na dohodu v priemere do 300-tisíc ľudí. Z toho viac ako tretinu tvoria dohody ľudí popri inom zamestnaneckom pomere. Ide zväčša o drobné príjmy, ktorými si privyrábajú.
Dohoda o vykonaní práce (§ 226)
- predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy) nemá presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku
- započítava sa práca zo všetkých dohôd pre jedného zamestnávateľa
- v praxi veľmi často dochádza k rozšíreniu pôvodného predpokladu rozsahu práce
- novela Zákonníka práce vypúšťa slovo „predpokladaný“ , ročný hodinový rozsah sa tak už nebude môcť prekročiť
- rezort financií sľubuje rozšírenie rozsahu práce na dohodu ako náplasť za zavedenie odvodov na príjmy z dohody o vykonaní práce
Dohoda o brigádnickej práci študentov (§ 227)
- práca nesmie prekročiť v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času
- dodržiavanie sa posudzuje za celú dobu zmluvy, najdlhšie však za 12 mesiacov
- uzatvára sa na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas
- nemá sa meniť
Dohoda o pracovnej činnosti (§ 228a)
- v rozsahu najviac 10 hodín týždenne
- zamestnávateľ je povinný uzatvoriť dohodu písomne
- uzatvára sa na určitú dobu alebo na neurčitý čas, možno ju skončiť jednostranne s 15-dennou výpovednou lehotou
- zamestnávatelia navrhujú až 20 hodín týždenne
- rezort financií sľubuje rozšírenie rozsahu práce na dohodu ako náplasť za zavedenie odvodov na príjmy z dohody o pracovnej činnosti
Ilustračné foto na titulke - Photodisc