Slovensko je hladným tigrom regiónu. Zamestnávatelia avizujú nedostatky pracovníkov, personálnym agentúram predpovedajú zánik, no napriek tomu je Slovensko v niečom výnimočné. Nie sú to však ani jeho ekonomické výsledky, ani jeho pozícia lídra V4. To, čo robí zo Slovenska raritu, je jeho krátkozrakosť. V snahe chrániť slovenský trh práce pred ľuďmi zo zahraničia zabúdame, že aj v zahraniční sa rýchlo míňajú potenciálne dostupní pracovníci.
Slovensko sa spoliehalo na Rumunov a Bulharov po ich vstupe do Európskej únie rovnako ako Nemecko, Taliansko, Španielsko, Maďarsko a vôbec všetky krajiny Európy, ktoré potrebujú obsadiť dokopy 5,5 milióna voľných pracovných pozícií. Dnes už vieme, že aj Bulhari sa správajú trhovo. Slovensko pre nich nie je atraktívnou destináciou.
Značky, ktoré na Slovensku rozbehli svoje aktivity, pre nich tiež nie sú veľkým lákadlom, ani mzdami nekonkurujeme vyspelým európskym ekonomikám. Je preto prirodzené, že zahraniční náborári hľadajú dostupných pracovníkov aj mimo krajín EÚ. Tam, kde je naša priemerná mzda mimoriadne atraktívna.
Vietnam, Čína, Bielorusko, Ukrajina alebo Rusko sú krajiny s relatívnym dostatkom pracovníkov. Slovensko je jedinou krajinou V4, ktorá im neumožňuje pracovať. Argumenty o dostatku pracovníkov sú vzhľadom na sociologickú vzorku veľmi nepresné.
Miera nezamestnanosti
Slovensko má síce najvyššiu nezamestnanosť v rámci Európskej únie, ale zároveň patrí aj ku krajinám s najvyšším podielom dlhodobo nezamestnaných a marginalizovaných skupín. A pritom metodika výpočtu miery nezamestnanosti, ktorou by sa dal monitorovať reálny nedostatok pracovníkov, nie je jednotná.
Svedčia o tom údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vykazujú priemernú mieru nezamestnanosti na úrovni približne 7,5 percenta, a skoro o tri percentá vyššie údaje Štatistického úradu SR, ktorý hovorí, že miera nezamestnanosti je až 10,5 percenta.
A keby sme od týchto oficiálnych štatistík odpočítali ešte takmer nezamestnateľných Rómov, ktorých je podľa Nadácie otvorenej spoločnosti oficiálne registrovaných 320-tisíc, s nezamestnanosťou v osadách viac ako 87 percent, miera nezamestnanosti klesne na takú hodnotu, že argumenty zamestnávateľov o nedostatku pracovníkov dostanú veľmi jasné kontúry.
Beh na dlhé trate
Imigračná politika Slovenska v oblasti zamestnávania cudzincov v porovnaní s okolitými krajinami v podstate neexistuje. Poľsko, Maďarsko i Česká republika pochopili, že Ukrajina a Rusko patria k najväčším zásobníkom pracovnej sily na starom kontinente, a všetky tieto krajiny vytvorili zjednodušený legislatívny proces prideľovania pracovných povolení, prípadne tieto úplne zrušili. Jediným krokom Slovenska v tejto oblasti bolo zrušenie kvót na dovoz ukrajinských pracovníkov, avšak ich počet na našom území sa nezvýšil, keďže získanie pracovného povolenia ostalo rovnako komplikované a zdĺhavé ako predtým.
Okolité krajiny v propagácii krajiny zašli ešte ďalej. Oficiálne partnerstvá s národnými agentúrami pre zamestnanosť vo Vietname alebo v Číne už dnes prinášajú svoje ovocie.
Poliakom pomáha futbal, Čechom tradície. Poľsko sa stalo krajinou, ktorá je v Ázii známa ako organizátor európskeho futbalového šampionátu v roku 2012.
Nie však kvôli ich záujmu o tento šport, ale preto, že Poliaci plánujú postaviť kompletné zázemie pre tento športový sviatok práve s pomocou robotníkov z Číny a Vietnamu. Do Českej republiky v roku 2008 len z Vietnamu pricestovalo viac ako tisíc pracovníkov, ďalších tritisíc čaká na ukončenie imigračného konania.
Česko patrí v Európe medzi najčastejšie ciele vietnamských pracovníkov hlavne pre tradíciu z nedávnych čias. O Slovensku ako o tigrovi regiónu sa v týchto krajinách nevie takmer nič.
Obavy sú neopodstatnené
Hlavný argument odporcov zamestnávania zahraničných pracovníkov je vysoká nezamestnanosť na Slovensku. Druhým najčastejším je istá rasová alebo náboženská fóbia.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že zamestnávatelia uprednostnia dostupného Slováka pred zahraničným pracovníkom. Napriek nedostatku zamestnancov, ktorý je deklarovateľný aj osemdesiatimi tisíckami neobsadených pracovných pozícií.
Najväčšie šance zamestnať sa na Slovensku majú robotníci z Ukrajiny (21 %), najnižšie kosovskí Albánci (6 %) a Číňania (11,7 %). Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu trhu práce na Slovensku, realizovaného Gallupovým inštitútom z Rakúska.
Tieto šance na zamestnanie sa pracovníkov z nečlenských krajín sú dostatočnou reguláciou. Pre zamestnávateľov sú títo pracovníci len doplnkovými zamestnancami a nikdy nebudú majoritnými pracovníkmi.
Ani najoptimistickejšie predpoklady personalistov nepočítajú s tým, že by zahraniční pracovníci mohli obsadiť všetky voľné pracovné pozície. Odhady náborárov, ako aj záujem zamestnávateľov hovoria jednoznačne.
Slovenský pracovný trh má kapacitu zamestnať maximálne 5 500 pracovníkov zo zahraničia, čo predstavuje len 15 percent z reálnej potreby pracovníkov.
Diskriminačné nastavenie
Najväčší záujem o zahraničných pracovníkov majú zahraniční investori. Najčastejšou formou zamestnávania, o ktorú v súvislosti so zahraničnými pracovníkmi prejavili investori záujem, je personálny lízing.
Podmienky zamestnávania cudzincov na našom území upravuje zákon o službách zamestnanosti a Zákonník práce. Asi najdiskriminujúcejším je 29 zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého môžu agentúry dočasného zamestnávania dočasne prideľovať jedine občanov SR.
Na základe pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 185/2004 Z.z., ktorým bola zverejnená zmluva o pristúpení) sú na roveň štátnym občanom Slovenskej republiky postavení aj štátni občania členských krajín Európskej únie.
Tento záver však nie je jednoznačný, pretože podľa ustanovenia 21 zákona o službách zamestnanosti rovnaké právne postavenie ako občan Slovenskej republiky má aj cudzinec, ktorý je účastníkom právnych vzťahov vznikajúcich podľa tohto zákona, ak mu udelili povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania. Aplikujúc na uvedené ustanovenie metódy gramatického a logického výkladu, však musíme nevyhnutne prísť k záveru, že takýto cudzinec získava postavenie rovnocenné so štátnym občanom Slovenskej republiky a môže byť dočasne pridelený na výkon prác k užívateľskému zamestnávateľovi.
Chýba judikát
Právny názor Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR) je však v interpretácii ustanovení zákona o službách zamestnanosti jednoznačný a pripúšťa jedine dočasné pridelenie štátnych občanov členských krajín Európskej únie. Zvrátiť uvedený názor by bolo možné jedine formou súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia príslušného úradu práce a rozhodnutia UPSVAR vydaného v odvolacom konaní, na základe ktorých by tieto správne orgány zamietli žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie.
V tomto prípade je však potrebné počítať v optimálnom prípade s trvaním všetkých konaní od podania žiadosti o povolenie na zamestnanie až po právoplatné skončenie súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutí oboch správnych orgánov v dĺžke jedného roka. Pravda, na zmenu existujúceho stavu by úplne postačilo, ak by v ustanovení 29 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti bolo slovo „občana" nahradené slovným spojením „fyzickú osobu".
Potom by už neexistovali žiadne prekážky pre dočasné prideľovanie cudzincov na výkon práce k užívateľským zamestnávateľom agentúrami dočasného zamestnávania. Jedným slovom, je to jednoducho diskriminácia.
Kvôli úplnej korektnosti treba povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na čele s ministerkou Vierou Tomanovou už prisľúbilo odbornú diskusiu o tejto téme. Je dobré vedieť, že ministerstvo je na základe faktov a argumentov otvorené aj diskusii o odstránení legislatívnych bariér, ktoré slovenský trh práce výrazne diskriminujú.
Autor je predseda predstavenstva spoločnosti Trenkwalder.
Ilustračné foto - Ivan Fleischer
