Nástroje s prvkami umelej inteligencie sa nenápadne stávajú bežnou súčasťou pracovného procesu, hoci jej používanie nie je vo všetkých prípadoch vedením oficiálne schválené. Zamestnanci v bankách, právnych kanceláriách aj na ďalších pracoviskách ju často využívajú na písanie e-mailov a správ pre klientov alebo pre internú komunikáciu, všíma si v komentári server denníka Financial Times. Vzhľadom na rastúce využívanie AI potrebujú firmy aj celá spoločnosť jasnejšie pravidlá pre jej používanie. Bez dostatočnej regulácie môže AI predstavovať nielen nástroj produktivity, ale aj zdroj rizík súvisiacich s pravdivosťou informácií, ochranou dát aj pracovnými a medziľudskými vzťahmi.
Podľa FT ľudia čoraz častejšie narážajú na otázky ohľadom etických hraníc – napríklad či je vhodné nechať AI napísať žiadosť o zvýšenie mzdy alebo hodnotenie výkonu kolegu. Zmeny pracovného prostredia spôsobené AI tiež vyvolávajú otázky týkajúce sa budúcnosti medziľudskej komunikácie. Ak sa ľudia spoliehajú na chatboty aj v osobnom živote, napríklad pri písaní narodeninových blahoželaní, môže to viesť k vymiznutiu osobitého štýlu alebo autentickej výmene myšlienok. Technológia síce pomáha pri ťažkostiach s formuláciou textu, no podľa komentára vyvstáva otázka, či si v budúcnosti zachováme schopnosť priamej komunikácie bez sprostredkovania AI.
Podľa prieskumu poradenskej spoločnosti Deloitte už takmer polovica respondentov v Európe AI používa v osobnom živote a štvrtina ju využíva aj na pracovné účely, pričom 23 percent zamestnancov si platí vlastné modely, pretože ich firmy neponúkajú oficiálne alternatívy. Deloitte tiež zistil, že 63 percent užívateľov AI má v práci jej používanie povolené alebo je priamo povzbudzované, no štvrtina respondentov uvádza, že ich spoločnosť nemá oficiálne definovaný postoj k využitiu AI.
Firmy si často neuvedomujú rozsah používania týchto nástrojov, čo vedie k „tieňovému" využívaniu generatívnej AI bez riadneho dohľadu. Mnohí zamestnanci sa domnievajú, že prísnejšia regulácia chýba, alebo že neexistujú jasné pravidlá, čo ich motivuje k experimentovaniu s nástrojmi mimo kontrolu zamestnávateľov. Trend zvyšuje riziká spojené so šírením nepresných informácií, únikom dôverných údajov a možnými právnymi problémami, ak sa AI využíva na vyhodnocovanie citlivých dokumentov.
Dôvera v nástroj AI je pritom často prehnaná, čo môže viesť k preberaniu chybných alebo zavádzajúcich informácií. Podľa Deloitte by 70 percent užívateľov verilo AI pri sumáre správ a 64 percent by jej zverilo vyplnenie daňového priznania. Ďalšie prieskumy podľa FT ukázali, že mnoho užívateľov si mylne myslí, že AI je vždy fakticky presná, hoci chyby a nepresnosti v odpovediach sú stále bežné a ťažko odhaliteľné.
Asi pätina odpovedí vygenerovaných najznámejšími západnými aplikáciami s prvkami AI obsahovala faktické chyby, vyplynulo z nedávneho testu stanice BBC. Jej tím sa pýtal na informácie z článkov obsiahnutých priamo na spravodajskom serveri BBC News. V teste použila ChatGPT od OpenAI, Copilot od Microsoftu, Gemini od Googlu a Perplexity.
Ďalšie dôležité správy
