„Bude to robiť zhotoviteľ, ktorý bol vysúťažený. Prípadná nová súťaž by znamenala len ďalší odsun,“ informoval o tom v utorok generálny riaditeľ sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií na Ministerstve dopravy a výstavby SR (MDV) Peter Varga po zasadnutí komisie pre dopravu, výstavbu a cestovný ruchu pri Výbore Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti.

Komisia sa zaoberala aj prípravou výstavby napojenia D1 na budúci obchvat Bratislavy na D4 a vplyvom oboch križovatiek na dopravu v regióne na východ od hlavného mesta.

Potrebujú stavebné povolenia

Rezort dopravy a Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS) zároveň pripravujú rozšírenie diaľnice D1 z Bratislavy po križovatku Triblavina, resp. križovatku Blatné na štyri pruhy v každom smere.

„Veľmi ťažko sa nám hovoria termíny kvôli komplikáciám v schvaľovacích procesoch. Rádovo sa hýbeme niekde po roku 2020,“ povedal P. Varga.

„Potrebujeme získať v prvom rade stavebné povolenia, čo je mimoriadne náročné v tejto situácii, keďže máme toľko odvolaní a komplikácií v jednotlivých procesoch,“ uviedol v súvislosti so stavbou križovatky D1 a D4.

Rokujú s koncesionárom výstavby D4 v rámci projektu PPP, aby po získaní stavebného povolenia bola výstavba napojenia D1 a D4 čo najefektívnejšia a najrýchlejšia. „Najväčší problém sú povoľovacie konania,“ upozornil P. Varga.

Riešenie bez výrazného zdržania

Pokiaľ ide o obavy priľahlých obcí o napojenie na diaľnicu D1, počas stavby budú podľa Vargu v prevádzke tri pruhy obchádzkových trás a nemali by preto vznikať žiadne výrazné zdržania.

„Kapacita bude zachovaná aj počas výstavby. Sú tam tri kruhové objazdy, na ktoré je možné napojiť jednotlivé územia. Diaľničná križovatka bude napojená na súčasnú starú seneckú cestu,“ priblížil P. Varga.

Bratislavský samosprávny kraj a developeri podľa neho môžu postaviť komunikácie s napojením na cestnú sieť.

Aktivisti Občianskeho združenia (OZ) Triblavina dlhodobo protestovali proti zmene rozšírenia D1 z pôvodných troch pruhov so súbežnými cestami, resp. kolektormi na štyri pruhy po Blatné a tri pruhy po Trnavu, no bez vedľajších komunikácií.

Kolektory nie sú prioritou

„Rozhodnutie neurobiť kolektory je podložené množstvom dopravných štúdií a rôznych koncepčných materiálov. Považujeme toto rozhodnutie za správne a veríme, že jedného dňa sa s tým vysporiada aj OZ Triblavina,“ povedal P. Varga.

V budúcnosti sa podľa neho kolektory môžu postaviť, je pre ne územná rezerva, no teraz sa stavať nebudú, keďže prioritou je rozšírenie diaľnice.

Dopravná inžinierka Tatiana Kratochvílová (donedávna členka OZ Triblavina) informovala, že na zasadnutí komisie nebolo predstavené to, čo je dôležité pre obyvateľov regiónu, a to dobré riešenie dopravy.

„Riešia len diaľnicu, neriešia dopravu, vplyv dopravy na životné prostredie, teda na zdravie obyvateľov. NDS presadzuje len križovatku, diaľničný obchvat Bratislavy,“ uviedla T. Kratochvílová.

Rozšírenie za 120 miliónov

V tomto regióne sa podľa nej očakáva vysoký nárast počtu obyvateľov, budú dva milióny štvorcových metrov nových zastavaných plôch, na ktoré už sú stavebné povolenia alebo územné rozhodnutia.

„Doprava nebude riešená tak, ako mala pôvodne byť. Môžem vyjadriť iba ľútosť nad tým, že sa nemyslí na obyvateľov tohto regiónu,“ povedala T. Kratochvílová. V priľahlých obciach pri D1 v okolí Bratislavy s vyše dvadsaťtisíc obyvateľmi by podľa nej malo pribudnúť 90-tisíc ľudí do roku 2030.

Doprave v regióne by podľa rezortu dopravy malo pomôcť rozšírenie cesty prvej triedy I/61 z Bratislavy na Senec. NDS nedávno vypísala súťaž na dokumentáciu pre územné rozhodnutie a vyhodnotená by mala byť v najbližších týždňoch.

„Keď budeme mať územné rozhodnutie, budeme vedieť, čo treba vykúpiť aj termíny výstavby. Ideme najrýchlejšie, ako vieme. V tejto chvíli nie je jasné, ako bude táto stavba financovaná. Zatiaľ sa snažíme z disponibilných finančných prostriedkov urobiť ďalší krok v príprave, a to je územné rozhodnutie,“ dodal P. Varga.

Odhadované náklady na rozšírenie tejto cesty sú predbežne zhruba 120 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty.