Mosty, ktoré sú dlhodobo v havarijnom stave, by mohli byť financované aj cez PPP projekty (projekty verejno-súkromného partnerstva pozn. TRENDU). Podľa ministerstva dopravy sa práve tento model financovania javí ako jeden z nástrojov, vďaka ktorým by sa dala degradácia mostov zastaviť.
Podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz uvažovať o takomto financovaní dáva zmysel, no Útvar hodnoty za peniaze tvrdí, že v prípade cestných komunikácií nie sú dôkazy, že PPP projekty prinášajú väčšiu hodnotu za peniaze.
Havarijný stav u polovice mostov
Hovorca ministerstva Martin Petro povedal, že je nevyhnutné, aby sa údržba a rekonštrukcie financovali systémovo a predvídateľne, a práve PPP aj v kombinácii s inými nástrojmi je spôsob, ako to dosiahnuť.
„Dlhodobé podfinancovanie mostov na cestách I. triedy spôsobilo, že až 42 percent mostov je v zlom, veľmi zlom a havarijnom stave. Tento počet exponenciálne rastie a v prípade, že sa nepodarí zabezpečiť financovanie, hrozí, že o desať rokov bude v nevyhovujúcom stave prakticky každý most na Slovensku," uviedol.
Väčšina mostov na cestách I. triedy bola podľa Petra vybudovaná pred rokom 1960. Ministerstvo si preto dalo za cieľ riešiť tento stav a mostný program zaradilo aj medzi strednodobé priority súčasnej vlády. Možnosť financovať údržbu a rekonštrukcie cez PPP podľa neho momentálne ministerstvo analyzuje.
„Predbežne sa tento model financovania javí ako vhodný, ale musíme počkať na výsledky štúdie, ktorá vyhodnotí, na koľko je tento spôsob výhodný a aké parametre by mal mať," dodal.
„V praxi si to môžete predstaviť tak, ako to bolo v prípade iných PPP projektov - bratislavského obchvatu či časti R1 od Nitry po Hronský Beňadik. Tie postavila súkromná firma a štát jej výstavbu spláca (napríklad v prípade obchvatu Bratislavy 30 rokov). Aj v prípade mostného programu by financovanie na seba prebral zhotoviteľ, ktorého štát vyberie v rámci riadnej verejnej súťaže, a štát by niekoľko rokov tieto projekty splácal," priblížil Petro.
Splácanie zo štátneho rozpočtu
Analytik Útvaru hodnoty za peniaze Jozef Koperdák víta zámer ministerstva zamerať pozornosť na mosty ako jeden z kľúčových objektov v cestnej infraštruktúre a nájsť finančné prostriedky na ich opravu.
„Doterajšie nedostatočné financovanie vedie k ďalšiemu zhoršovaniu ich stavu a zatiaľ chýba jasný cieľ, ako to zvrátiť. Tiež je potrebné vytvoriť zoznam mostov určených na rekonštrukciu podľa vopred určených priorít aj s odhadom nákladov," uviedol.
Pri PPP projektoch je podľa neho dôležité pripomenúť, že nejde o iný zdroj financovania, ale tiež sa splácajú zo štátneho rozpočtu, pričom náklady sa zarátavajú do verejného dlhu.
„Pre cestné projekty nie sú dostupné dôkazy, že PPP prináša vyššiu hodnotu za peniaze, keďže zhotoviteľ nevie ovplyvniť dopyt po projekte. OECD všeobecne neodporúča financovanie cestných projektov formou PPP," dodal Koperdák.
Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz uviedol, že pri PPP je dôležité, ako je štát schopný svojimi kapacitami manažovať viaceré projekty naraz.
„Prenesenie zodpovednosti na zhotoviteľa s garanciou 30 rokov umožňuje štátu zbaviť sa časti zodpovednosti - získať tak technické kapacity zhotoviteľov. Z tohto pohľadu, aj s ohľadom na zdĺhavú výstavbu ciest a diaľnic, dáva zmysel uvažovať o PPP projektoch," uviedol.
Ďalšie dôležité správy
