Ján Figeľ načrtol kritériá. Nevylučuje nikoho
Predseda KDH Ján Figeľ hovorí o dvoch kritériách kresťanských demokratov na povolebné rokovania. Prvým je boj proti korupcii a druhým opatrenia proti nezamestnanosti. Z povolebnej spolupráce pritom nevylučuje žiadnu stranu.
„Vylúčili jedni druhých, niekedy aj sami seba. Vylučujú všeličo, všelijaké zoznamy, záznamy. Nepovažujem to za seriózne pre spoločnosť, už či vo forme hašterení, alebo spochybňovania jedných druhými. Nám ide o riešenia, a zároveň ich chceme ponúkať tým, ktorí odmietajú populizmus a korupciu. Ani populizmus a ani korupcia nepomôžu,“ odkázal podľa agentúry SITA šéf KDH kolegom z SDKÚ-DS a SaS.
KDH pripomenulo, že v predvolebnom programe navrhlo odvodové prázdniny na jeden až tri roky podľa miery nezamestnanosti v okrese či stáže s praxou na stredných a vysokých školách.
Okrem toho však kresťanskí demokrati v programe požadujú aj pružnejší Zákonník práce, zatiaľ čo napríklad Smer-SD, ktorý ak získa nadpolovičnú väčšinu by mohol byť ich jediným možným koaličným partnerom, chce pracovné právo meniť v prospech práv zamestnancov.
99 percent to skúša inak a hrozí napadnutím volieb
Keď policajný prezident Jaroslav Spišiak oznámil hromadné preverovanie podpisov na registráciu hnutia 99 percent, stranu označil ako poškodenú. Podobne to dnes poňalo aj 99 percent. Na generálnej prokuratúre podalo trestné oznámenie, podľa ktorého niekto s ich hárkami vraj manipuloval. Polícia tvrdí, že prvé preverované podpisy sa ukázali byť falošné.
„Muselo dôjsť k manipulácii s našimi hárkami... Podali sme dnes trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorého cieľom je zistiť, čo sa stalo s petičnými hárkami 99 % po odovzdaní na ministerstvo,“ povedal novinárom jeden z lídrov strany Ivan Weiss.
Vyhlásil tiež, že ak údajné manipulovanie s hárkami nebude do volieb vyšetrené, hnutie bude pripravené napadnúť výsledky volieb. Zároveň I. Weiss tvrdil, že spochybňovanie 99 percent môže byť „zadnými vrátkami“ pre iných politikov na napadnutie volieb, ak nedopadnú v ich prospech.
99 percent by sa mohlo ako kandidujúca strana sťažovať na Ústavnom súde, ktorý by teoreticky mohol vyhlásiť voľby za neplatné alebo zrušiť ich výsledok. Na ústavných sudcov by sa strana musela obrátiť do desiatich dní od hlasovania. Sťažnosť na neústavnosť či nezákonnosť parlamentných volieb môže na Ústavnom súde podať každá kandidujúca strana, ale aj vláda, najmenej 30 poslancov, prezident či generálny prokurátor.
Strana 99 percent by sa pred Ústavným súdom mohla ocitnúť aj z iných dôvodov. Ak by ju Najvyšší súd po afére s podpismi rozpustil, mohla by sa ešte odvolať k ústavným sudcom.
Ako to vyzeralo so spochybňovaním volieb na Ústavnom súde v minulosti
Odkedy platí aktuálny volebný zákon, Ústavný súd zaznamenal tri podnety na parlamentné voľby. V roku 2006 napadli výsledky na Ústavnom súde tri malé strany – Strana demokratickej ľavice (SDĽ), Slovenská ľudová strana (SĽS) a Prosperita Slovenska. Sťažovali sa na nedostatok priestoru v médiách. Ústavní sudcovia ich podnety zamietli.
V roku 1994 HZDS a SNS spochybňovali podpisy vtedajšej Demokratickej únie a tým aj jej zvolenie do parlamentu. Vtedajší volebný zákon však vyžadoval, aby strana mala aspoň 10-tisíc členov alebo 10-tisíc podpisov občanov. Dnes sú potrebné podpisy iba na registráciu novej politickej strany, aby mohla začať fungovať. Pri kandidatúre do volieb už zaregistrovaná strana podpisy občanov nosiť nemusí.
Ako by mohol mať parlament menej poslancov
Bývalý ústavný sudca Eduard Bárány tvrdí, že ak by sa strana 99 percent dostala do parlamentu a potom by ju Najvyšší súd rozpustil, zostali by jej mandáty neobsadené až do konca volebného obdobia. Vyplýva to podľa neho z volebného zákona.
Lucia Žitňanská sa sťažuje na Ústavný súd
Podpredsedníčka SDKÚ-DS Lucia Žitňanská sa dnes pred novinármi sťažovala, že viaceré inštitúcie „pod vplyvom strany Smer-SD“ nepracujú tak, ako majú. Kritizovala pritom Ústavný súd za to, že vraj nekoná v prípade disciplinárneho návrhu na predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina či podnetu zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. „Keď sa obrátil na súd Dobroslav Trnka, rozhodnutie padlo rýchlo,“ vyhlásila.
Smer-SD sa bránil, že Ústavný súd nerozhodoval vždy v ich prospech, napríklad pri obmedzení zisku zdravotných poisťovní či výstavbe diaľnic na cudzích pozemkoch.
Ústavných sudcov vymenúva prezident na návrh parlamentu, pričom mu Národná rada predkladá dvojnásobný počet kandidátov ako môže vybrať. Sedem z trinástich ústavných sudcov bolo vymenovaných počas bývalej vlády Roberta Fica, ďalší dvaja boli vtedy potvrdení vo funkcii.
Obvinenie a trestné oznámenie po poslednom proteste Gorila
Jedného z účastníkov stredajšej demonštrácie proti kauze Gorila pred parlamentom polícia obvinila z útoku na verejného činiteľa. 56-ročný muž podľa polície síce policajta nezranil, ale poškodil mu výstroj. Hrozí mu jeden až päť rokov väzenia.
Niektorí z protestujúcich zas na generálnej prokuratúre podali trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa a obmedzenie pohybu.
Voľby bez balastu je stručný prehľad diania pred parlamentnými voľbami, zverejňovaný každý pracovný deň na eTREND.sk.
Ilustračné foto na titulke - Ivan Fleischer, Foto - SITA / Marián Peiger, SITA / Diana Černáková
