Pozor na stimuly

So zápalom do boja proti hospodárskej kríze mnohé vlády pripravujú balíčky či skôr gigantické balíky stimulačných fiškálnych opatrení. Ekonómovia po celom svete oprašujú polstoročný prach z kníh lorda Keynesa. Čo môže svet od prichádzajúcich fiškálnych stimulov očakávať?

Tieto stimuly iste hospodársku krízu čiastočne utlmia. Vláda zamestná nezamestnaných a naštartuje vypnuté stroje. Vyššie príjmy a zmiernené obavy o prácu privedú mnohých spotrebiteľov naspäť do autosalónov a supermarketov.

Repríza Veľkej hospodárskej krízy sa konať nebude. No fiškálne stimuly majú aj tienisté stránky. Ich pozitívne dôsledky budú menšie, ako mnohí očakávajú. A negatívnych dôsledkov bude viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Ak vládne výdavky pôjdu do progresívnych oblastí, ako je napríklad zdravotníctvo, tak verejné investície vytlačia súkromné investície. Namiesto práce v privátnom sektore budú mnohí ľudia pracovať menej produktívne v úlohe štátnych zamestnancov. Niektoré vládne investície do infraštruktúry môžu byť produktívnejšie ako privátne, najmä ak vytvoria pozitívne externality pre súkromný sektor.

Práve do takých projektov je nutné vládne stimuly usmerniť. Vo všeobecnosti však platí, že súkromný sektor, ktorý je motivovaný ziskom, funguje efektívnejšie ako vláda, ktorej motivácia je často nejasná.

Ak vládne výdavky pôjdu do problémových oblastí, ako je napríklad výroba áut v USA, nebudú vytláčať súkromné investície a budú mať preto väčší okamžitý vplyv. Ale je dôvod, prečo sú tieto oblasti problémové – trh nám signalizuje, že americkí výrobcovia automobilov nie sú takí efektívni ako, povedzme, japonskí. Vládne investície do GM či do Chrysleru podporia produkciu výrobkov, ktoré zákazníci nechcú. Nie sú teda modelom ekonomickej efektívnosti.

Efektívnosť vládnych výdavkov utrpí aj preto, že politici ich chcú uplatniť rýchlo. Chcú, aby stimuly začali zaberať predtým, ako sa kríza sama od seba skončí. Pri rýchlych postupoch je však menej času na kvalitné plánovanie a rozhodovanie. Stavanie mostov na Aljaške síce štatisticky zvyšuje HDP, ale nezvyšuje badateľne životnú úroveň obyvateľstva.

Otvorené ekonomiky ako Slovensko si pri fiškálnych stimuloch musia dávať osobitne pozor. Časť fiškálneho stimulu sa nepremietne do zvýšenia domácej výroby, ale do vyššieho dovozu zo zahraničia.

Na súčasné stimuly si, samozrejme, požičiame z budúcnosti, takže utlmenie recesie príde na úkor budúceho hospodárskeho rastu. Dlhodobé problémy však netrápia tých politikov, ktorí dovidia len po najbližšie voľby. Netrápili zrejme ani lorda Keynesa, podľa ktorého sme v dlhodobom horizonte všetci mŕtvi.

Časť fiškálnych stimulov zrejme pôjde na zachraňovanie súkromných subjektov, čo bude mať dlhodobé následky v podobe morálneho hazardu. Vládne zásahy s cieľom hasiť ohne motivujú ľudí k tomu, aby sa v budúcnosti viac hrali so zápalkami. Keď pred desiatimi rokmi americká centrálna banka zachránila LTCM, zvýšila tým ochotu bánk nadmerne riskovať pri vysokej miere zadlženia. Táto ochota prispela k súčasnej kríze.

Vláda potrebuje vopred jasnú stratégiu na zásahy do súkromnej sféry. Nepredvídateľné intervencie typu „túto banku zachránime, ale tamtú nie“ odrádzajú súkromný kapitál.

Vďaka fiškálnym stimulom sa dlhodobo zvýši dôležitosť vlády v hospodárstve na úkor súkromného sektora. Mnohé z „dočasných“ vládnych programov ostanú bežať dlhodobo, keďže ľudia, ktorí z nich prosperujú, budú neúnavne lobovať za ich udržanie. Tak to bolo po Veľkej hospodárskej kríze aj po druhej svetovej vojne, tak to bude zas.

Počas písania týchto riadkov počúvam inauguračný príhovor Baracka Obamu. Počúva sa fajn, ale na um mi prichádza aj príhovor, ktorý pred 28 rokmi predniesol pri inaugurácii Ronald Reagan: „Ty a ja si ako jednotlivci môžeme požičať na to, aby sme žili nad naše možnosti, ale len na obmedzené obdobie... V súčasnej kríze nie je vláda riešením nášho problému, vláda je tým problémom.“ Očakávam, že Reaganovo posolstvo si o nejaké to desaťročie vypočujeme znova od jedného z budúcich amerických prezidentov.

Autor je profesor financií na Booth School of Business, University of Chicago.