Čo si môže a čo nie zaúčtovať podnikateľ do výdavkov? To je problém, ktorý podnikatelia riešia odvtedy, odkedy sa môže na Slovensku podnikať. Názory na tento problém sa líšia medzi podnikateľmi, daňovými poradcami a iný názor často prezentujú daňoví kontrolóri. 

Čo hovoria paragrafy

Problematika daňových a nedaňových výdavkov je v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravená v § 19 a § 21. Daňovo uznané, respektíve neuznané výdavky nie sú v týchto ustanoveniach vymedzené taxatívne. Zákon o dani z príjmov uvádza len tie výdavky, u ktorých stanovil odchýlku oproti predpísanému účtovnému štandardu, alebo tie, ktoré by sa mohli považovať za sporné. 

Odpoveď na otázku treba hľadať v paragrafe 21 zákona o dani z príjmov. Daňoví poradcovia pri posudzovaní oprávnenosti účtovania daňových výdavkov začínajú práve týmto paragrafom. Ten hovorí o tom, že daňovými výdavkami nie sú tie, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o týchto výdavkoch daňovník účtoval v súlade s účtovníctvom.

Započítať si podnikateľ nemôže ani tie výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Dôležitá je aj vecná a časová súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia.

Niekedy áno, niekedy nie

Je skupina výdavkov, ktoré sú síce problematické, ale daniari ich môžu uznať a uznávajú v určitých prípadoch. Problematické v praxi sú podľa Petra Furmaníka z účtovnej a poradenskej kancelárie Libertax Consulting napríklad rôzne výzdoby kancelárií či rokovacích miestností (napríklad kvety, hudba) prípadne oblečenie a iné doplnky (v prípade obchodníkov, právnikov či účtovníkov).

Pokuta

Ak si podnikateľ uplatní výdavky, ktoré mu daniari neuznajú, čo mu hrozí od daňovej kontroly?  "V prípade neuznania niektorého výdavku ide v podstate o zníženie dane v daňovom priznaní. Daniari podnikateľovi (prostredníctvom rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní) dodatočne vyrubia daň vypočítanú práve zo sumy neuznaného výdavku, pričom zároveň vyrubia aj pokutu - a to vo výške 3 x základná úroková sadzba ECB x dodatočne vyrubená daň z príjmov. V praxi minimálne vo výške 10 % z dorubenej dane," hovorí P. Furmaník.

Čo je to výdavok

Za daňový výdavok možno uznať: 

  • výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
  • výdavok preukázateľne vynaložený daňovníkom
  • výdavok zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak uvedený zákon neustanovuje inak.  § 2 písm. i).

Osobný výdavok alebo daňový?

Vecí, tovarov a služieb, ktoré sú na hrane z hľadiska ich uznateľnosti ako daňových výdavkov, je veľa. Pri ich posudzovaní musí mať podnikateľ na zreteli najmä tri hľadiská. Výdavok treba analyzovať podľa znenia paragrafu 19 (daňové výdavky) a 21 (nedaňové výdavky). Pri každom výrobku či službe treba rozlišovať, či ide o osobnú spotrebu alebo nutný krok na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľného príjmu.

Oblečenie

Medzi diskutované patria výdavky na pracovné oblečenie takzvaných bielych golierov, teda napríklad oblečenie advokátov. Problémové je, ako rozlíšiť v tomto prípade náklady na biznis a osobnú spotrebu a ako zdokladovať, že ide o nevyhnutné náklady na dobrý profesionálny imidž. Daniari majú preto problém výdavok na oblečenie bielych golierov uznať.

Výdavok za externé daňové rady

Firma má svojho vlastného daňového poradcu. Môže si dať do nákladov odmenu pre externého poradcu? Daňový úrad bude pravdepodobne skúmať, či v tomto prípade išlo o nevyhnutný výdavok k dosiahnutiu zdaniteľných príjmov, či súvisí s hlavným predmetom činnosti alebo to nebol daňový výdavok. Firma musí mať dôkaz, že išlo o výdavok nutný na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu. Môže argumentovať tým, že jej interný daňový poradca nemá potrebnú špecializáciu.

Náklady na bezpečnostnú službu

Firma si zaplatí bezpečnostnú službu. Môže dať náklady do výdavkov? Daňová kontrola môže skúmať dôvody, prečo firma potrebuje takúto službu. Ak firma zdôvodní, že je to v prospech podnikateľskej činnosti, daniari by tento výdavok spochybniť nemali.

Dovolenka ako služobná cesta

V účtovníctve má podnikateľ výdavky na zahraničnú služobnú cestu do exotickej destinácie. Daňový úrad pri kontrole môže skúmať, či išlo naozaj o nutný výdavok k dosiahnutiu zdaniteľných príjmov, a teda o jasný súvis s hlavným predmetom činnosti alebo to nebol daňový výdavok. Dôkazom o oprávnenosti nákladov môže byť kontakt na obchodného partnera, uzatvorená zmluva alebo zápis z rokovania s podpismi účastníkov.

Pracovný obed, reprezentácia firmy

Náklady na jedlo a nápoje pri pracovnej návšteve napríklad dodávateľa firmy patria medzi nedaňové výdavky podľa paragrafu 21 zákona o dani z príjmov. Často sa hľadajú cesty, ako takéto pohostenie a občerstvenie obchodných partnerov zahrnúť do daňových výdavkov. Obvykle sa na to "zneužívajú" cestovné náhrady.

Medzi výdavkami na reprezentáciu patrí aj časť nákladov, ktoré sú vynaložené v súvislosti s organizovaním rôznych akcií spojených s prezentáciou firmy a jej výrobkov za účasti obchodných partnerov. Takéto náklady sa pokladajú za daňové výdavky, treba však rozlišovať čiastočné výdavky.

Započítať si nemožno tie, ktoré majú charakter osobnej spotreby. Pohostenie, občerstvenie, výdavky na galavečer nie sú daňovými výdavkami. Daňovými výdavkami sú však reklamné predmety, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky.

Kvety, relax zóna, obrazy, sošky

Kvety ako daňový výdavok? Závisí, o aké pracovisko ide. Pred kontrolou daňového úradu by podnikateľ mal vedieť obhájiť, že ide naozaj nevyhnutný daňový výdavok na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Zákon o dani z príjmov náklady na oddychovú zónu na pracovisku nepozná.  Je na firme, aby dokázala zdôvodniť, že ide o daňové výdavky nutné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu.

Vzdelávanie podnikateľov 

Aj pri uplatňovaní výdavkov na vzdelávanie podnikateľa do daňových výdavkov treba vychádzať zo všeobecnej definície daňového výdavku.

Zákonným predpokladom na uplatnenie výdavkov podnikateľov - fyzických osôb, súvisiacich s ich vzdelávaním je ustanovenie § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. To znamená, že ako daňové možno uplatniť iba výdavky na také vzdelávanie, ktoré súvisí s predmetom činnosti daňovníka, z ktorej dosahuje príjmy.

Radí odborník

"Aké výdavky by som neodporučil podnikateľom určite zaradiť do výdavkov, kde je isté, že to daniari neuznajú?

Takým "naj" neuznateľným výdavkom sú výdavky na pohostenie či občerstvenie obchodných partnerov. Rovnako sem patria aj náklady na osobnú spotrebu či osobnú ochranu samotného podnikateľa. Dôležitým je aj pamätať na pravidlo, že nie je možné si uplatniť výdavky, ktoré boli vynaložené na nezdaňované príjmy a rovnako ani výdavky, ktoré neboli vynaložené na dosiahnutie, udržanie či zabezpečenie príjmov."

Peter Furmaník, autor poradenského webu  ĽudskouRečou.sk

Seriál Účtovanie v podnikaní pripravujeme v spolupráci s Petrom Furmaníkom z účtovnej a poradenskej kancelárie Libertax Consulting

V nasledujúcich vydaniach si prečítate:

9. Dane a odvody v podnikaní

10. Registračná pokladnica - zmeny od januára