Organizácia Greenpeace vo svojom blogu podľa rozhlasovej stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda uvádza, že "aj keď nie všetky zvieratá pri požiaroch uhynuli, i tak museli opustiť územie spálené ohňom". Tento názor zdieľa aj Alexandr Kondratov, docent katedry poľovníctva a bioekológie na Irkutskej štátnej poľnohospodárskej univerzite.
„Niektorým zvieratám, kopytníkom a veľkým dravcom sa zvyčajne podarí uniknúť pred požiarom. Dravé vtáky a vtáky hniezdiace v dutinách stromov zvyčajne uhynú. Lasicovité sa dokážu pred ohňom schovať, ale potom často uhynú, keď sa udusia splodinami horenia,“ uviedol.
Kondratov dodal, že aj zvieratá, ktoré lesné požiare v tajge prežijú, budú trpieť, pretože škody na ich životnom priestore a jeho okolí sú obrovské. Vedec očakáva, že hustota zvierat aj vo vzdialenosti jeden a pol až dva kilometre od hranice zhoreného územia bude veľmi nízka.
Podľa prognóz odborníkov budú preto zvieratá vstupovať na územia obývané ľuďmi. „Prečo by putovali lesom, aby zbierali larvy, mravce, hľadali bobule, ak existujú skládky so zvyškami z potravín, ktoré vytvárajú ľudia?“ uviedol Kondratov, pričom žiada zabezpečiť takéto skládky a "neprovokovať (nimi) divé zvieratá".
Vedci tvrdia, že zvieratám možno pomôcť obmedzením loveckých kvót a obmedzením odlesňovania v oblastiach postihnutých požiarom. „Ak v Irkutskej oblasti zhoreli asi tri milióny hektárov, potom za rok, berúc do úvahy výruby, už máme šesť miliónov hektárov územia nevhodného pre život zvierat,“ uviedol Kondratov.
„Žijeme v spoločnosti, v ktorej záchranné práce v danej lokalite nemôžu rozhodnúť o osude zvierat,“ upozornila Irina Novožilovová, šéfka centra na ochranu zvierat VITA. Ľudia sa podľa nej musia spojiť a žiadať úrady, aby sa oživil inštitút lesného hospodárstva, aby pracovníci v tejto oblasti dostali slušný plat, kontrolovali lesné porasty a včas signalizovali nebezpečenstvo v prípade požiaru. „Oheň nemôžete nechať dospieť do stavu, v ktorom už ho nie je možné uhasiť,“ zdôraznila.
