Na rozpor so zákonom o brannej povinnosti upozornil na sociálnej sieti opozičný poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený) a podobný právny názor má aj Eduard Heger, poslanec Obyčajných ľudí. Podľa legislatívy totiž vojakov v zálohe po dosiahnutí veku 55 rokov zo zálohy vyradia.

„Ak sa to nevyrieši inak v blízkej dobe, podám sám podnet ne preverenie tohto stavu,“ uviedol M. Beblavý s tým, že napríklad konať môže začať prokuratúra a žiadať zrušenie protizákonného rozhodnutia. 

Zrovnoprávnenie cez novelu

Obyčajní ľudia chcú ešte tento týždeň do parlamentu poslať novelu, ktorou by sa zrovnoprávnili podmienky povyšovania profesionálnych vojakov s tými v zálohe. „Vojak v profesionálnej armáde môže byť povýšený nanajvýš o jeden stupeň,“ vysvetlil E. Heger s dodatkom, že aj preto sa v armáde berie povyšovanie ako veľmi dôležitý proces, pretože dôstojnícke funkcie predstavujú pre vojakov veliteľský zbor.

Získaním dôstojníckej funkcie sa preveruje nielen splnenie osobnostných podmienok, ale aj odborných predpokladov na vedenie vojakov. Ich návrhom by sa parlament mal zaoberať ale najskôr na marcovej schôdzi. Šéf Obyčajných Igor Matovič dodal, že budú presadzovať, aby sa po zmene legislatívy anulovali rozhodnutia ministrov obrany a pridelené povýšenia sa zrušili.

Aj preto je už teraz otázna podpora koaličných poslancov, keďže medializované povýšenie sa týkalo tak predošlých ministrov vlády Smeru, ako aj terajšieho predsedu parlamentu Andreja Danka zo SNS, ktorého do funkcie kapitána povýšil jeho nomimant – minister obrany Peter Gajdoš.

Argumenty ministra Gajdoša

Ten si za svojím rozkazom stojí, postupoval v súlade so zákonom a „v žiadnom prípade ho nezmením“, uviedol v pondelok minister v reakcii na otázky a reakcie médií aj verejnosti. Uviedol tiež, že predseda parlamentu si povýšenie ako druhý najvyšší ústavný činiteľ zaslúži a že povýšenie si nepýtal, ale samotný minister mu ho pripravil ako „prekvapenie“. 

Dôvodom majú byť zásluhy A. Danka v prospech ozbrojených síl, konkrétne, že pomáha pri urýchľovaní legislatívnych procesov a pričinil sa aj o navýšenie rozpočtu pre ministerstvo o sto miliónov eur oproti vlaňajšku.

Možnému porušeniu zákona svojím predchodcom M. Glváčom, ktorý povýšil aj vojakov v zálohe, ktorí už majú cez 55 rokov, sa minister zatiaľ nevenoval.

P. Gajdoš ale vyzval profesionálnych aj vojakov v zálohe, aby „rešpektovali skutočnosť, že rozkaz vydaný ministrom sa plní“. A ako dodal, nediskutuje sa o ňom. Na margo rozdielnych podmienok pre povyšovanie aktívnych vojakov a tých v zálohe uviedol, že pre profesionálneho vojaka povýšenie znamená zvýšenie platu, započítava sa aj do výsluhového dôchodku a vplýva aj na ďalšie skutočnosti z jeho funkcie. U vojaka v zálohe ide podľa ministra o „morálne ocenenie“, z ktorého nevyplývajú žiadne finančné ani iné benefity. Rovnaké postavenie majú obe skupiny vojakov podľa P. Gajdoša v období vojnového konfliktu, po vyhlásení mobilizácie.

O povýšení bývalých ministrov informoval Denník N. Plukovníkmi sa tak od marca 2016, teda po poslednej predvolebnej schôdzi druhej Ficovej vlády stali okrem premiéra Roberta Fica aj Miroslav Lajčák, Marek Maďarič a už spomínaní P. Paška a Ľ. Jahnátek. Iniciátorom bol vtedajší minister obrany Martin Glváč.

„Zobral si slovo a povedal, že udeľuje povýšenia tým, ktorí absolvovali vojenskú službu. Celkom ma to prekvapilo, dopredu som o tom nevedel,“ opísal okolnosti pre Denník N vtedajší minister hospodárstva Vazil Hudák. M. Glváč uviedol, že hodnosti udeľoval v rámci „štandardného povyšovania vojakov v zálohe bez akéhokoľvek finančného nároku“.

Miesto vína funkcia

Z povýšenia vojaka v zálohe by skutočne nemali plynúť politikom nejaké hmotné benefity. S výnimkou, ak by došlo k vojnovému stavu, kedy by sa vyhli povolaniu do „prvej“ línie, ale riadili by vojakov z veliteľských pozícií. M. Beblavý preto gesto M. Glváča a P. Gajdoša voči svojim kolegom a nadriadeným zhodnotil takto: „Niekto dáva k výročiu fľašu drahého vína, z ročníka, z ktorého je už v obehu len obmedzený počet fliaš. Oni sa rozhodli pred rozlúčkou odmeniť sa vojenským povýšením.“

Exminister obrany za Radičovej vlády Ľubomír Galko pritom podobný krok pred výmenou vlády neurobil a podľa neho to ani nie je v Európe bežné.