Myšlienka použitia zmrazeného ruského majetku na financovanie obnovy Ukrajiny má svoju logiku a určitú poetickú spravodlivosť. Ruské sily nevyprovokovaným útokom na susednú krajinu a páchaním zverstiev voči Ukrajincom spôsobili škody za desiatky miliárd dolárov. Morálny argument na zabezpečenie toho, aby „agresor platil“, je silný. Aby si však demokracie, ktoré podporujú Ukrajinu, zachovali vysokú morálnu úroveň, musia sa riadiť riadnym procesom a zákonnosťou, píše denník Financial Times.
Komplikácie
Podľa denníka je komplikácií viacero. Zmrazenie majetku, teda nemožnosť ho využívať, sa právne a prakticky líši od ich konfiškácie a prerozdelenia. Podľa medzinárodného práva môže byť majetok odsúdených vojnových zločincov zhabaný na odškodnenie obetí. Voči vysokopostaveným Rusom však zatiaľ nepadol žiadny takýto verdikt, hoci Moskva odmietla dočasné nariadenia Medzinárodného súdneho dvora, aby zastavila svoju vojenskú akciu na Ukrajine. Okrem toho západní spojenci - napriek všetkej podpore Ukrajine - nie sú s Ruskom vo vojne.
Dve cesty
Skúmajú sa dve cesty, pokračuje Financial Times. A to konfiškácia už zmrazených účtov, jácht a sídiel oligarchov napojených na ruského prezidenta Vladimira Putina a sekvestrácia štátneho majetku, predovšetkým 300 miliárd dolárov zmrazených rezerv Centrálnej banky Ruskej federácie držaných v zahraničí. Kanada sa stala prvou krajinou G7, ktorá pokročila s legislatívou, ktorá by ju oprávňovala prerozdeľovať zmrazený ruský majetok na odškodnenie obetí vojny. V rámci najnovšieho amerického balíka pomoci pre Ukrajinu vo výške 40 miliárd dolárov prezident USA Joe Biden žiada Kongres, aby udelil právomoc zhabať majetok sankcionovaných ruských magnátov.
Financial Times uvádza, že v EÚ skúma podobný prístup určená pracovná skupina. Niektoré štáty EÚ, najmä Nemecko, však majú zákonné alebo ústavné obmedzenia na konfiškáciu majetku, najmä bez odsúdenia vlastníka za trestný čin. Brusel pracuje na tom, aby sa obchádzanie sankcií, napríklad presunom majetku pod iné jurisdikcie, stalo trestným činom, ktorý by mohol pripraviť cestu ku konfiškácii. Ale niekoľko ruských magnátov už začalo potenciálne zdĺhavé súdne spory proti sankciám, ktoré na nich uvalili. Vlády podľa nich musia preukázať ich skutočné väzby s Kremľom.
Morálny dôvod
Morálny dôvod na konfiškáciu verejných aktív, akými sú rezervy centrálnej banky (lukratívnejší cieľ), môže byť podľa denníka pochopiteľnejší. USA už v minulosti zhabali iránsky a afganský majetok, ale čiastočne na financovanie škôd spôsobených americkým obetiam teroristických útokov. Hoci je prezident splnomocnený zákonom z roku 1977 zmraziť aktíva v zahraničnom vlastníctve, môže ich skonfiškovať a prerozdeliť iba v prípade, ak je Amerika „zapojená do vojny alebo bola napadnutá“ príslušnou krajinou.
Financial Times predostiera, že Bidenova administratíva by mohla požiadať Kongres o legislatívny súhlas na zhabanie ruských suverénnych aktív. To by si však vyžadovalo starostlivé rámcovanie, aby tento krok odolal budúcemu súdnemu skúmaniu vrátane toho, či je v súlade s ústavou.
Riziko právnych prekážok a zvratov však podľa denníka nie je dôvodom, aby sa vlády nepokúsili využiť ruský zámorský „poklad“ na odškodnenie Ukrajiny. Pripomína však, že systém bŕzd a protiváh je neoddeliteľnou súčasťou demokracie založenej na zákonoch a je dôležité byť vnímaný ako ten, ktorý dodržiava právne normy, a to aj v reakcii na výnimočné udalosti, aby sa zachovala dôvera globálnych investorov, súkromných a suverénnych, v západný finančný systém.
Neohroziť vlastné hodnoty
USA, ich spojenci a samotná Ukrajina bojujú preto, aby obránili globálny systém založený na pravidlách, čo je základ mieru a bezpečnosti. Za ľudskú a ekonomickú daň z vojny by mali, právne a finančne, brať na zodpovednosť Putinov Kremeľ. Ale nie za cenu ohrozenia hodnôt, ku ktorým sa Západ hlási, dodal Financial Times.
Ďalšie dôležité správy
