V médiách pribúdajú príspevky pamätníkov k dobe pred dvadsiatimi rokmi, keď sa rozhodlo o zániku Československa. Keďže spomienkového optimizmu v duchu „spolu by nám bolo lepšie“ premiešaného s pocitom trpkosti je v nich požehnane, žiada sa napísať pár slov.
Najprv vysvetlenie, prečo TREND na titulnej strane tvrdí, že Československo sa nikdy nerozdelilo. Kto si v tomto vydaní prečíta riadky venované udalostiam z roku 1992, zistí, že ich hlavnými aktérmi boli politici. Politici sedeli na režisérskej stoličke, aj keď spoločný štát Čechov a Slovákov na troskách rakúsko-uhorskej monarchie vznikal. Nestalo sa tak z vôle ľudu. A aj vôľa národných dejateľov bola vratká. Tí slovenskí ešte pred koncom vojny uvažovali, či by nebolo lepšie pripojiť sa k Rusku, prípadne Poľsku.
Československo bolo politický projekt a v mnohých ohľadoch úspešný. No faktom zostáva, že k férovému partnerstvu dvoch bratských národov nikdy nedošlo. Jeden mal vždy pocit, že o všetkom sa rozhoduje v Prahe, ten druhý, že na menšieho, nevďačného brata stále dopláca. To, čo sa nikdy poriadne nespojilo, sa nemohlo neskôr ani rozdeliť.
Upierať niekomu pocit nostalgie za spoločným štátom nemožno. Najmä ak v ňom prežil väčšinu života. No neobstojí často opakované, že federáciu rozdelili proti vôli občanov. To, že v októbri 1991 boli podľa prieskumu verejnej mienky českí a slovenskí zástancovia nezávislosti v menšine, je málo na označenie názoru zvyšku za väčšinovú vôľu. Najmä ak podľa iného prieskumu z toho istého roku mala väčšina voličov slovenských politických strán (s výnimkou VPN a Spolužitia) obavy z nerovnoprávneho postavenia Slovenska v rámci federácie.
Výsledok politického kšeftu medzi Klausom a Mečiarom bol jednou z možných odpovedí na tieto obavy. A fakt, že bratislavskí intelektuáli a federalisti z pospolitého ľudu nedokázali zabrániť, aby sa tisícky Slovákov na Silvestra '92 zo vzniku samostatného štátu úprimne tešili, je dôkaz o tom, na koho strane bolo chcenie. Spolužitie národov v jednotnom štáte môže pretrvať len vtedy, ak kritická masa jeho občanov má pocit, že život v jednej domácnosti je obojstranne výhodný. To si treba pripomínať najmä v čase, keď iný kšeftár organizuje na Bratislavskom hrade stretnutie „priateľov kohézie“– v preklade priaznivcov míňania eurofondov.
Krajiny, ktoré bruselské peňazovody plnia, nám raz môžu položiť podobnú otázku ako kedysi Klaus nerozhodnému Mečiarovi: Chcete samostatnosť za české peniaze, tak to je? Ak nejaký hochštapler, podobne ako Mečiar, odpovie „dobre, každý po svojom“, opäť nastane čas prejaviť vôľu, lebo Európska únia môže byť ešte dlho dobrý projekt. No musí ju spájať niečo viac ako len chuť politikov vybudovať si kariéru na eurofondoch výmenou za presunutie zodpovednosti do Bruselu.
Editoriál vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 40/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
