V potravinárskom biznise napriek kríze ľudia nezačali menej jesť. A tak sa aj obchodné reťazce ďalej predháňajú v plánoch na budovanie nových predajní. I keď už netlačia na pílu s väčšími supermarketmi či hypermarketmi, lebo priestor s nimi sa už nasýtil. Skôr chcú budovať menšie predajne vnútri sídlisk.
No kríza potravinárstvo úplne neobišla. Potraviny na Slovensku kryjú dosť vysoký, zhruba štvrtinový podiel výdavkov domácností, a tak ľudia šetria aj pri ich nákupe. Slováci si počas krízy plnia košíky väčším množstvom menej kvalitných potravín na úkor odbytu drahších, značkových.
Hojdačka bola a bude
Bez ohľadu na to, či panuje, alebo nepanuje kríza, stále platí, že profit z výroby potravín sa s cyklickou zákonitosťou prelieva medzi dvoma sektormi. Jednu sezónu je lepšie farmárom. To vtedy, keď ceny obilia, mäsa i mlieka idú hore. Pravda, vyššie ceny ich vždy podnietia k rozširovaniu produkcie. A keď svojou zvýšenou výrobou časom prestrelia potreby trhu, odrazu začína byť lepšie zasa potravinárom. Lebo na prebytkovom trhu s klesajúcimi cenami si základné suroviny môžu nakúpiť lacnejšie.
Predvlani po rozbehu globálneho zdražovania potravín sa tak na vlne vyšších profitov viezli slovenskí farmári a zarobili vyše 50 miliónov eur. Potravinári boli zhruba na nule. Vlani nastal pravý opak. Komodity po prestrelení potrieb trhu išli s cenami dole oveľa prudšie, ako sa znižovali ceny hotových potravín na pultoch obchodov.
A tak si tuzemskí potravinári pripísali zisk 70 miliónov eur a farmári sa prepadli do straty presahujúcej sto miliónov eur. Toto leto sa začal trh opäť otáčať. Ceny agrokomodít rastú, lebo farmári zaťažení vlaňajšími mínusmi menej produkovali a zásoby obilia sa znížili aj v dôsledku požiarov v Rusku a záplav v Kanade alebo v Číne.
Najbližšiu sezónu sa teda zasa všetko otočí v prospech farmárov. Naopak, potravinári musia rátať s tým, že suroviny im opäť vykryjú väčšiu časť celkových výrobných nákladov.
Dotačná pasca
Na prvý pohľad si takto farmári a potravinári žijú v dosť veľkom pokoji. Majú i ťažšie roky, ale s istotou vedia, že prídu aj tie lepšie. No pravdou je aj to, že osobitne domáca agrárna výroba počas krízových rokov permanentne chudne na úkor zahraničnej konkurencie. Tuzemská rastlinná produkcia je síce ešte dosť stabilná, ale živočíšna klesá. Stavy hospodárskych zvierat sa rapidne znižujú. Z cudziny sa vozí na Slovensko už vyše polovice spotrebovanej bravčoviny a tretina hydiny.
Slovenskí farmári nie sú výrazne nešikovnejší hospodári ako konkurenti z iných krajín. No na spoločnom trhu únie stále platia nerovnaké podmienky. Tak v miere hygienickej kontroly, ako aj v miere dotovania. Poľskí farmári majú napríklad svoje hydinárne pod menej prísnou kontrolou než slovenskí. Západoeurópski zasa získavajú zo spoločného rozpočtu únie i z pokladníc svojich materských štátov viac dotácií ako ich východoeurópski kolegovia. Takže im cenové prepady nanajvýš pokazia účtovné uzávierky. Kým Východoeurópania strácajú celé chovy.
Poklesy tuzemských agrárnych výrob plašia aj potravinárov. Zmrazenú bravčovinu mäsiari už dlhšie vozia z Nemecka či Dánska. Teraz začína klesať domáca produkcia kravského mlieka a mliekarne sú v strehu. Lebo mlieko sa nedá efektívne voziť na pridlhé vzdialenosti.
Nová slovenská vláda sa hotuje, že chce nespravodlivé podmienky na trhu únie vymazať. Plánuje vyrovnanie dotácií pre starých a nových členov únie dosiahnuť čo najrýchlejšie. A zároveň chce v Bruseli tlačiť aj na úplné zrušenie dotácií. Pri lobistickej sile západoeurópskych farmárov a potravinárov sú však tieto ciele dosiahnuteľné veľmi ťažko. I keď sú legitímne a s ohľadom na napnutosť verejných rozpočtov aj racionálne. Rovnako chce nový kabinet meniť aj domácu potravinovú legislatívu, ktorá platí len pre domácich potravinárov. Tak, aby ich nútila do dodržiavania vyššej kvality rovnako ako dovozcov z cudziny.
Kritiku ľudí z tohto biznisu si nová vláda vyslúžila tým, že v rámci fiškálnych úspor ide zvýšiť spotrebnú daň na pivo o polovicu, ruší daňové úľavy farmárov na využívanú naftu a v motorových palivách znižuje podiel bioprímesí produkovaných z obilnín i olejnín.
Veľkí väčšími
Sektor žije aj na vlne ďalšieho koncentrovania podnikov do väčších celkov. Noví investori zo zahraničia či z radov veľkých investičných firiem už do tuzemskej výroby potravín veľmi neprichádzajú, no tým, čo sa už etablovali, kríza otvorila priestor na preberanie oslabených menších podnikov. A keď ich už aj priamo nekúpia, preberajú aspoň ich trhové pozície.
Viacerí investori sa v tomto biznise neobmedzujú len na preberanie podnikov z jednej brandže, ale púšťajú sa aj do vytvárania širších a pestrejších celkov. K podnikom z potravinárskej výroby prikupujú aj predajne s potravinami a dokonca aj dlho obchádzané farmy.
Penta tak mimo mäsa investuje aj do poľských mraziarenských podnikov a kupuje aj siete predajní s potravinami. Skupina slovenského podnikateľa Jána Sabola zasa k svojim dlhšie rozvíjaným výrobám liehovín a minerálok pred pár rokmi pripojila aj výrobu biopalív a najnovšie vstupuje už aj do fariem.
Najďalej je vo vytváraní väčších prepojených celkov Agrofert najbohatšieho Slováka Andreja Babiša. Ten síce neinvestuje do predaja potravín, ale inak má podniky naprieč celou ich produkciou. Má vlastné chemičky na hnojivá, predajcov osív a poľnohospodárskej techniky, farmy, mäsokombináty, hydinárne, mlyny, pekárne i mliekarne. Hlavne v Česku a na Slovensku, najnovšie spúšťa ofenzívu aj v Maďarsku.
Vo všeobecnosti majú v tomto biznise – pri veľkej sile obchodných reťazcov – šancu iba väčšie zosieťované firmy a združenia. Lepšie vyjednávacie pozície voči reťazcom si totiž vedia udržať iba spoločnosti núkajúce väčšie a pestrejšie portfólio výrobkov. Menšie firmy môžu preraziť iba v produkcii regionálnych a prevažne čerstvejších špecialít, lebo tie nie sú súčasťou širšieho globálneho obchodu.
Foto - Profimedia.cz
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
